Antoinettu (súd trval len 2 dni a Mária-Antoinetta nedostala možnosť sa obhajovať). 200 000 uväznených. Samovláda Výboru pre verejné blaho (v ktorom má najväčšiu moc Robespierre). Na konci roka je porazené Vendée. Robespierre poslal do Vendée tzv. revolučných komisárov, ktorí mali dohliadať na masové popravy. Desaťtisíce ľudí sú utopených v Loire, ďalšie tisíce zastrelené, gilotínované, alebo podrezané. 5. apríla 1794 zlikviduje Robespierre opozíciu, nechá popraviť revolučných vodcov Dantona a Desmoulinsa (ktorí boli v opozícii voči nemu). HROMADNÉ POPRAVY – pod gilotínu idú šľachta, mníšky, kňazi, príbuzní emigrantov, deti, aj starci. V Paríži sa denne vykonávajú popravy od skorého rána do neskorej noci. Podozriví sú všetci, každý jeden občan je na zozname obvinených. Obvinenie znamená smrť. Strašná atmosféra totálneho útlaku a ovzdušie strachu spôsobí uvoľnenie mravov. Ľudia sa prestali báť smrti, všetky zábrany padli. Robespierre je zvolený predsedom Konventu, zrušený je predbežný výsluch a obhajoba, obvinení sa nemajú možnosť brániť, kto je raz obvinený, je odsúdený k smrti.
Robespierre ma ďaleko väčšiu absolútnu moc, ako mala monarchia v období Ľudovíta XVI. V tejto atmosfére sa koná Sviatok Najvyššej bytosti, kde sa Robespierre nechá oslavovať ako Boh. V júni 1794 Robespierre vydáva zákon o zbavení imunity poslancov, tí sa zľaknú a 26. júla 1794 (8. thermidora II. roku Republiky) ho obvinia, že paralyzuje činnosť Konventu. 27. júla (9. thermidora) ho vyženú z Konventu s výkrikmi “Smrť tyranom!” a odhlasujú jeho zatknutie. Tomu sa podarí ujsť, ale nedokáže postaviť na svoju stranu Paríž, unavený a zastrašený jeho terorom, zatknú ho a na druhý deň BEZ SÚDU POPRAVIA.
DIREKTÓRIUM (THERMIDORSKÁ REAKCIA): 1794-1799 9.thermidora zvíťazili nad Robespierrom Barras, Tallien, Fréron, Sieyés - bohatí skorumpovaní jakobíni. Nechali popraviť zbytky Robespierrovho režimu. Zrazu sa v Paríži vynorilo 100 000 ľudí, ktorí sa ukrývali za predchádzajúcej hrôzovlády. Thermidor bol reakcia mešťanov, nižšej strednej vrstvy, klerikálov- nie aristokracie, tá bola už vyvraždená, alebo ušla za hranice. Rozpútal sa biely teror (monarchia mala bielu zástavu), boli zatýkaní a popravovaní skalní jakobíni. Odstránením Robespierra sa zlepšilo postavenie len zbohatlíkov a bohatších roľníkov, statkárov, chudobný ľud sa mal ešte horšie. Francúzsko si prialo návrat kráľa (“bude kráľ, bude aj chlieb”), ale Ľudovít XVIII. vyhlásil vo Verone, že po jeho návrate do Francúzska bude monarchia opäť absolútna, slobody, Konvent, budú zrušené. Francúzi odmietli návrat pred rok 1789. Na jeseň 1795 vydáva nová vláda (stále republiky) novú ústavu, tzv. ÚSTAVA ROKU III.: Volebné právo je obmedzené majetkovým CENZOM, výkonnú moc dostane 5-členné DIREKTÓRIUM volené dvomi komorami - RADOU BÝVALÝCH (bývalí členovia Konventu, 250 členov) a RADOU 500. Francúzsko nesúhlasilo, ale nechalo veciam voľný priebeh.
V januári, máji a októbri 1795 prepukajú v Paríži povstania. V októbri 1795 prepukne silné rojalistické povstanie a vláda proti nemu poprvýkrát použije armádu a delá. Pri potláčaní povstania vynikne mladý Napoleon Bonaparte. V r. 1796 sa skupina jakobínov okolo Gracchusa Babeufa pokúsi vyvolať povstanie ľudu, vydajú Manifest rovných, ale sú pozatýkaní a popravení. V máji 1796 sa mladý generál Napoleon Bonaparte dá na vojnové ťaženie do Talianska, ktoré je obsadené Rakúšanmi. So 40 000 vojakmi víťazí nad Rakúšanmi, ktorí mali niekoľkonásobnú prevahu, pri Arcoli a Rivoli, oslobodí spod rakúskej nadvlády celé severné Taliansko. V Taliansku je vítaný s nadšením, vyhlási Lombardskú a Cispádsku republiku a uzavrie víťazný mier s Rakúskom v Campo Formiu v r.1797. Direktórium, ktoré vedie nepopulárnu a skorumpovanú vládu, potrebuje víťazstvá na bojisku, ináč by sa neudržalo. V septembri 1797 po nových voľbách, kde väčšina ľudí zvolila rojalistov, Direktórium uskutoční ľavičiarsky prevrat (zatýkanie rojalistov) a rozpúta nový DIREKTORIÁLNY TEROR. Pozatýkajú poslancov a dvoch direktorov.
Kolísavá politika Direktótia je však nestabilná, ľudia ňou opovrhujú. 1798-99: Napoleon na čele novej armády a loďstva vpadne do Egypta, anglickej kolónie, aby prerušil anglické styky s Indiou. Francúzske loďstvo je však zničené anglickým admirálom Nelsonom v bitke pri Abukire, zachránia sa z neho len 4 lode a Napoleon zostane opustený v nepriateľskej arabskej krajine. Dobýja síce Palestínu, ale vyčerpaná francúzska armáda sa nakoniec vracia do Egypta. Napoleon ujde z Egypta a zanechá tam armádu, ktorá je nútená vzdať sa Angličanom. Vráti sa práve vo chvíli, keď ľud už nemieni znášať Direktórium a pripravuje sa všeobecná revolúcia. Sieyés, Fouché, Talleyrand a Napoleon sa dohodnú na prevrate, ktorý sa uskutoční 18. brumaira (9. novembra 1799). Napoleon na čele armády vtrhne do Rady 500, nechá povyhadzovať poslancov a odhlasovať odovzdanie moci do rúk trom konzulom.
NAPOLEON KONZULOM (1799-1804) 25. decembra 1799 vydávajú konzuli novú ústavu (Ústava roku VIII.): Výkonnú moc majú v rukách traja konzuli, Napoleon sa stáva prvým konzulom, zákonodarná moc je rozdelená do 3. zborov: Medzi Tribunál, Legislatívny zbor a Senát, ktoré sú takmer bezmocné. Nastáva centralizácia, obmedzenie slobody tlače. Republika zostáva zachovaná, majetky po bývalých šľachticov sú v rukách statkárov a buržoázie. Silnú vládu si želali hlavne obchodníci, roľníci, farmári. Napoleon zvíťazí nad Rakúšanmi (slávna bitka pri Marengu v r. 1800) a v r. 1801 s nimi uzavrie mier. V r. 1802 nasleduje mier s Anglickom. S pápežom uzavrie KONKORDÁT (1801) a v apríli 1802 obnoví katolícke náboženstvo. V r. 1801 sa prehlási doživotným konzulom, sústreďuje vo svojich rukách absolutistickú moc. Nastáva konjunktúra hospodárstva, po 10 rokoch prvé zlepšenie. CISÁRSTVO (1804-1814-1815) Na jar 1804 sa Paríž dozvie o novom rojalistickom sprisahaní. Napoleon nechá uniesť a popraviť vojvodu d´Enghien, emigranta, aby dokázal ľuďom, že si neželá návrat kráľa. Nato senát vymenuje 18. mája 1804 Napoleona za cisára ( korunovaný 2. decembra 1804).
Napoleon vydáva v r. 1804 Občiansky zákonník (Code civil), v ktorom zhrnie buržoázne zákony: Zrušil ešte niektoré privilégiá šľachty, zaviedol prísny policajný režim, posilnil ústrednú vládu, dal základ pre rozmach agrárnej buržoázie, znížil nezamestnanosť zadávaním štátnych objednávok. Utvorí sa tretia protifrancúzska koalícia: Anglicko, Rusko, Švédsko, Rakúsko, Neapolsko. Už nedeklaruje návrat kráľa (toho už majú - Napoleona), iba vrátenie Francúzska do hraníc z r. 1792. Napoleon
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Francúzska revolúcia
Dátum pridania: | 11.04.2008 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | elvisko | ||
Jazyk: | Počet slov: | 4 744 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 14.3 |
Priemerná známka: | 2.94 | Rýchle čítanie: | 23m 50s |
Pomalé čítanie: | 35m 45s |
Podobné referáty
Francúzska revolúcia | SOŠ | 2.9846 | 1353 slov | |
Francúzska revolúcia | SOŠ | 2.9731 | 1408 slov | |
Francúzska revolúcia | SOŠ | 2.9319 | 6640 slov | |
Francúzska revolúcia | GYM | 2.9898 | 1515 slov | |
Francúzska revolúcia | ZŠ | 2.9653 | 677 slov | |
Francúzska revolúcia | GYM | 2.9953 | 487 slov | |
Francúzska revolúcia | ZŠ | 2.9747 | 488 slov | |
Francúzska revolúcia | GYM | 3.0005 | 1305 slov |