Mayovia

( 3. – 10. storočie pred Kr.)


Na americkom kontinente, až do čias jeho postupného dobytia a osídlenia Európanmi, jestvovalo niekoľko indiánskych civilizácií. Indiánske kmene obývali tento rozsiahly svetadiel v rôznych zemepisných šírkach i v rôznych prírodných podmienkach. Bývali na pobreží i vo vnútrozemí, v pralesoch aj v stepiach, v úrodných nížinách i vo vysokých horách. Tieto veľké rozdiely podmienili vznik osobitých a od seba často nezávislých indiánskych kultúr. V predkolumbovskom období bolo indiánske obyvateľstvo Severnej a Južnej Ameriky na veľmi rozdielnej civilizačnej úrovni – od polokočovných pobrežných rybárov, lesných a stepných lovcov, usadlých poľnohospodárov na úrodných pôdach, až po vyspelé kultúrne kmene na kordillerských a andských horských planinách a na mexickom polostrove Yucatán. Najvyspelejšie kmene poznali orbu, chov dobytka, umelé zavlažovanie, ťažbu a spracovanie mäkkých kovov, remeslá a umenie, budovali veľkolepé chrámové komplexy a svetské stavby, dokázali vytvoriť štát, mali písmo i kalendár. Popri aztéckej a inkskej civilizácii najvýznamnejšou bola mayská kultúra. Jej pôvod a začiatky sú až doposiaľ nevyjasnené. V prvých storočiach nášho letopočtu sa kultúra Mayov rozšírila z mexického polostrova Yucatán do Guatemaly a do južného Mexika. Bola jednou z najstarších predkolumbovských civilizácii (od 3 do 10 storočia pred Kristom). Mayovia žili v nezávislých mestských štátoch a nevytvorili takú veľkú ríšu ako Aztékovia alebo Inkovia. Ich náboženstvo je dosť neznáme. A predsa vieme, že Mayovia uctievali mnohých bohov, a to v súvislosti so všetkými prírodnými javmi. Zobrazovali ich ako poloľudí a polozvieratá a delili ich na dobrých a zlých. Najdôležitejšie božstvá boli Hunabku-otec bohov, Itzamna-vládca oblohy, hlavný boh kňazov, ktorý dal ľuďom písmo a kalendár, a jeho družka Ixchel-bohyňa matka. Mayovia si už v 7. storočí pred n. l vybudovali pevné sídla. Základom obživy starých Mayov bola kukurica, ktorú pestovali na vyklčovaných poliach. Ich kultúra sa sústreďovala v mestách. Obyvatelia mayských miest boli roľníci a umeleckí remeselníci. Mestám dominoval palác vládcu a chrámy postavené na umelo navŕšených pyramídach vysokých asi 60 metrov. Okrem svojráznej architektúry Mayovia vynikali v matematike a astronómii. Kalendár Mayov bol presnejší ako v tom čase Európanmi používaný juliánsky kalendár. Mali zvláštne hieroglifické písmo.
Na konci 10.

storočia sa polostrova Yucatán zmocnili okolité mexické kmene na čele s Toltékmi. Táto invázia spôsobila úpadok mayskej kultúry.