SLOVANIA
Slovania sa usadili v Európe pri Labe, Sále, Volge, Dnepri na juhu Grécka a západe Balkánu. Delili sa na západných (Česi, Poliaci, Slováci, Lužickí Srbi), východných (Rusi, Bielorusi, Ukrajinci), južných (Srbi, Chorváti, Slovinci, Macedónci, Bulhari).
BULHARSKÝ ŠTÁT
Vyvinul sa z južných Slovanov koncom 7. storočia spojením slovanského kmeňového zväzu a kočovných Bulharov. Medzi ich najznámejších panovníkov patrí chán Krum, ktorý viedol expanzívnu politiku. Po nom nastúpil syn Omurtag, vnuk Persian. V tomto období bolo Bulharsko jedným z najmocnejších štátov Európy. Chán Boris bol prvý ktorý sa zriekol polyteizmu a prijal kresťanstvo. Potom prijal meno Michal po svojom krstnom otcovi Michalovi III. Štát dosiahol najväčší rozmach za vlády Simeona, ktorý chcel získať aj titul cára. Vyhlásil sa v roku 917 za „cára Bulharov Romejov“. Žiaci Cyrila a Metoda priniesli písmo hlaholiku. Z Bulharska sa šírilo vzdelanie a liturgický jazyk. Po Simeonovej smrti Bulharsko oslabuje. V roku 1018 nakoniec byzantský cisár Basielos II. Bulharobijca Bulharsko porazil a pričlenil k svojej ríši.
KYJEVSKÁ RUS
Vznikla spojením východných Slovanov. Vznikli tu dve dôležité centrá: Kyjev, Novgorod. Knieža Variagov, Rurik, sa v roku 830 zmocnil Novgorodu a potom sa časť družiny zmocnila aj Kyjeva. Založili osobitné kniežatstvá. Vtedajše knieža Vladimír prijal kresťanstvo. Ríša dosiahla vrchol za vlády Jaroslava Múdreho, ktorý takisto kresťanstvo podporoval. Po smrti Vladimíra Monomacha sa Kyjevská Rus rozdelila na malé kniežatstvá, nájazdy Mongolov v roku 1240 ich však zničili.
MOSKOVSKÉ VEĽKOKNIEŽATSTVO
Rusko sa vo vývoji oneskorilo. Bojovalo proti Zlatej horde v 14. a 15. storočí. V bojoch sa vyznamenal vládca Ivan I. Kalita, ktorý získal právo vyberať pre Mongolov dane od ruských kniežat. V 14. storočí Moskovské kniežatstvo bojovalo proti Mongolom, veľkoknieža Dmitrij Donský ich v bitke na Kulikovom poli porazil. Mongoli sa síce obnovili ale nadradenie nad kniežatstvami si už neudržali. Oslobodzovanie Ruska dokončil veľkoknieža Ivan III. ktorý odmietol platiť dane. Na týchto základoch sa vybudoval ruský štát, v ktorom bol prvým panovníkom (cárom) Ivan IV. Hrozný.
SAMOVA RÍŠA. VEĽKÁ MORAVA
Vznikla zjednotením západných Slovanov. Zjednotil ich franský kupec zvaný Samo. Samova ríša nebola však štátom, len kmeňovým zväzom. Stabilná bola až Veľká Morava, ktorá zanikla v 10. storočí vďaka maďarom. Vznikli z nej 3 štáty: český, poľský, uhorský. Všetky ohrozovala Rímskonemecká ríša a vpády kmeňov. Štáty teda úzko spolupracovali a chceli sa navzájom ovládnuť.
POĽSKÝ ŠTÁT
Obyvateľov tvorili Poľania, Vislania, Mazoviania, Kujavania a Slezania. Prvým panovníkom bol Mešek I. z rodu Piastovcov, jeho nástupca Boleslav Chrabrý viedol expanzívnu politiku a Poľsko sa stalo najväčším z Európy. Budišínskym mierom sa však musel časti území vzdať. Štát mal dobrú vnútornú politiku. Vrcholom bolo získanie kráľovskej koruny, potom však nastal úpadok. Na nohy Poľsko postavil až Kazimír Veľký.
ČESKÝ ŠTÁT
Vládli v ňom Přemyslovci, ktorí zjednotili viacero kmeňov a pričlenili sa k Svätej rímskej ríši. Centrom bola Praha. Neskôr sa podarilo získať kráľovský titul. Vládol Přemysl Otakar II., najvyššie postavenie dosiahol štát až za Karola IV. z rodu Luxemburgovcov. Vystaval univerzitu, rozširoval Prahu. Dôležité osoby boli sv. Václav a biskup sv. Vojtech. Vojtech kvôli pohanským špekuláciam odišiel z vlasti a zomrel ako mučeník. Významné bolo husitské povstanie na čele s Jánom Husom (upálený 6. júla 1415). Českým kráľom sa stal Žigmund I. Luxemburský, po ňom nastúpil Albrecht Habsburský, Ladislav Pohrobok. Konečným kráľom bol Juraj Poděbradský.
