„Magické tajomstvo vládlo v týchto končinách od počiatku času, pretože podoba Sfingy je znakom Khepery (Boha nesmrteľnosti), najväčšieho z duchov úctyhodnej bytosti, ktorá tu odpočíva. Obyvatelia Memfidy a celého okolia dvíhajú svoje ruky k nemu, aby sa modlili pred jeho tvárou.“

Thutmose IV. Staré meno Egypta bolo KEMT (KEMET), čo znamená „čierny „- podľa farby pôdy. Gréci volali Níl – AIGYPTUS (Aigyptos), neskôr sa toto meno vzťahovalo na celý štát. Toto slovo sa vyvinulo z náboženského názvu hlavného mesta Mennoferu (Menfidy), ktorý znel: "HUT – KA – PTAH -----Palác Ptahovho ochranného ducha – výslovnosť zhruba: HYKAPTAH."
Slovo FARAO – pochádza z bibl. gréčtiny, čo bola transkripcia hebrejského PAR´ OH, toto vzniklo z egyptského PER – OA =“veľký dom“
AURA – „veľká rieka“, tak volali Egypťania Níl. Egypt bol rozdelený na HORNÝ a DOLNÝ Egypt. Keď sa vrátil staroveký Egypt do podvedomia novovekého ľudstva, zahaľoval ho závoj záhad. Nikto nevedel, kto a kedy postavil pyramídy, a mnohí pochybovali, či to boli naozaj hrobky kráľov. Nikto nevedel, ktorému bohu bol zasvätený ten či onen chrám, koho predstavovala tá či oná socha alebo maľba, čo značil ten či onen symbol. Nikto nevedel prečítať nijaký egyptský nápis. Iba sa tušilo, že je to krajina s nesmierne dávnou minulosťou, jedna z kolísok svetovej kultúry a civilizácie.. Dejiny Egypta do dnešného dňa nevedeli úplne odhaliť. V 3. storočí pred Kristom Ptolemaios II. Filadelfos síce požiadal egyptského kňaza MANETHA aby zostavil v gréckom jazyku dejiny Egypta ale jeho dielo sa nezachovalo, ostali z neho len útržky. Manetho usporiadal vládu rôznych kráľov do tridsať jedna dynastií, ktoré egyptológovia rozdelili na STARÚ, STREDNÚ a NOVÚ ríšu a na dobu NESKORÚ. Nie u všetkých panovníkov je uvedená presná dĺžka doby ich panovania, čo vedie k nepresnostiam pri panovníckych výmenách. Ranná pred dynastická doba, datovaná okolo r. 5000 pred n. l.- je potvrdená archeologickými nálezmi vo Fajjúme, Mosta Gedde .. Stredná a neskorá pred dynastická doba, je datovaná od 3600 –3200 pred n. l. Čo ale vieme určite, behom Amratského obdobia medzi 4000 a 3600 pred n. l. pomenovanom po archeologickom nálezisku v el–Amre blízko Abydosu v južnom Egypte, nastal príliv rasy so širokou hlavou, zatým čo pôvodné obyvateľstvo Hamitov patrilo ku dlho hlavému typu. Všetky dôkazy poukazujú na skutočnosť, že toto rozšírenie cudzieho vplyvu vo štvrtom tisícročí pred n. l. tak isto ako v druhom, prišlo zo severu. ..