Egypt

„Magické tajomstvo vládlo v týchto končinách od počiatku času, pretože podoba Sfingy je znakom Khepery (Boha nesmrteľnosti), najväčšieho z duchov úctyhodnej bytosti, ktorá tu odpočíva. Obyvatelia Memfidy a celého okolia dvíhajú svoje ruky k nemu, aby sa modlili pred jeho tvárou.“

Thutmose IV. Staré meno Egypta bolo KEMT (KEMET), čo znamená „čierny „- podľa farby pôdy. Gréci volali Níl – AIGYPTUS (Aigyptos), neskôr sa toto meno vzťahovalo na celý štát. Toto slovo sa vyvinulo z náboženského názvu hlavného mesta Mennoferu (Menfidy), ktorý znel: "HUT – KA – PTAH -----Palác Ptahovho ochranného ducha – výslovnosť zhruba: HYKAPTAH."
Slovo FARAO – pochádza z bibl. gréčtiny, čo bola transkripcia hebrejského PAR´ OH, toto vzniklo z egyptského PER – OA =“veľký dom“
AURA – „veľká rieka“, tak volali Egypťania Níl. Egypt bol rozdelený na HORNÝ a DOLNÝ Egypt. Keď sa vrátil staroveký Egypt do podvedomia novovekého ľudstva, zahaľoval ho závoj záhad. Nikto nevedel, kto a kedy postavil pyramídy, a mnohí pochybovali, či to boli naozaj hrobky kráľov. Nikto nevedel, ktorému bohu bol zasvätený ten či onen chrám, koho predstavovala tá či oná socha alebo maľba, čo značil ten či onen symbol. Nikto nevedel prečítať nijaký egyptský nápis. Iba sa tušilo, že je to krajina s nesmierne dávnou minulosťou, jedna z kolísok svetovej kultúry a civilizácie.. Dejiny Egypta do dnešného dňa nevedeli úplne odhaliť. V 3. storočí pred Kristom Ptolemaios II. Filadelfos síce požiadal egyptského kňaza MANETHA aby zostavil v gréckom jazyku dejiny Egypta ale jeho dielo sa nezachovalo, ostali z neho len útržky. Manetho usporiadal vládu rôznych kráľov do tridsať jedna dynastií, ktoré egyptológovia rozdelili na STARÚ, STREDNÚ a NOVÚ ríšu a na dobu NESKORÚ. Nie u všetkých panovníkov je uvedená presná dĺžka doby ich panovania, čo vedie k nepresnostiam pri panovníckych výmenách. Ranná pred dynastická doba, datovaná okolo r. 5000 pred n. l.- je potvrdená archeologickými nálezmi vo Fajjúme, Mosta Gedde .. Stredná a neskorá pred dynastická doba, je datovaná od 3600 –3200 pred n. l. Čo ale vieme určite, behom Amratského obdobia medzi 4000 a 3600 pred n. l. pomenovanom po archeologickom nálezisku v el–Amre blízko Abydosu v južnom Egypte, nastal príliv rasy so širokou hlavou, zatým čo pôvodné obyvateľstvo Hamitov patrilo ku dlho hlavému typu. Všetky dôkazy poukazujú na skutočnosť, že toto rozšírenie cudzieho vplyvu vo štvrtom tisícročí pred n. l. tak isto ako v druhom, prišlo zo severu. ..

ku koncu štvrtého milénia pred Kristom objavujeme...ľudí, známych pod tradičným označením „Nasledovníci Hora“, boli zjavne civilizovanou aristokraciou alebo vodcovskou rasou, ktorá vládla celému Egyptu. Teória o existencii tejto vodcovskej rasy je podporená nálezmi hrobov z neskorej pred dynastickej doby v severnej časti Horného Egypta, kde boli nájdené telesné pozostatky ľudí, ktorých lebky boli väčšie a telá mohutnejšie ako domorodcov. Rozdiel bol tak markantný, že akékoľvek námietky, že títo ľudia pochádzali z pôvodného obyvateľstva, sú nemožné. Zlúčenie dvoch rás muselo byť uvážené, ale nebolo tak rýchle, v dobe zjednotenia sa dalo považovať za ukončené, pretože behom celej archaickej doby bol rozdiel medzi civilizovanou aristokraciou a masami domorodcov viditeľný, zrejme vzhľadom k ich pohrebným zvykom. Najskôr až so skončením druhej dynastie nachádzame isté dôkazy, že nižšie vrstvy si osvojili architektúru a štýl pohrebných zvykov svojich vodcov. Rasový pôvod týchto votrelcov nie je známy a spôsob, akým prenikli do Egypta, je naprosto nevysvetliteľný. W.B.Emery : Archaický Egypt
V dobe MENIHO „boli Egypťania už civilizovaným a početným národom". Manetho nám hovorí, že TETEJ, syn prvého kráľa Meniho, postavil palác v Menfide, že bol lekárom a zanechal knihy o anatómii. Všetky tieto tvrdenia jasne dokazujú, že dokonca i v tomto rannom období boli Egypťania na vysokom stupni civilizovanosti. V dobe Meniho už boli Egypťania dlho architektmi, sochármi, maliarmi, autormi bájí a teológie. Profesor Richard Owen hovorí: „Egypt má dokumentované, že bol civilizovanou a vládou spravovanou spoločnosťou pred dobou MENIHO. Pastierska komunita skupiny nomádskych rodín, ako je popísané v Pentateuchu, by mohla byť považovaná za prvý krok k civilizovanosti. Ale ako ďaleko od toho stupňa je národ spravovaný kráľovskou vládou tvoriacou triednu spoločnosť s členitosťou pracovných zaradení, z ktorých jedným, ktoré je pripisované kňažstvu, bolo zapisovanie a zoraďovanie mien a dynastií kráľov, trvanie ich vlády a hlavných udalostí. Ernest Renan vyzdvihuje, že Egypt sa v začiatkoch zdá byť dospelý, starý a úplne bez akýchkoľvek mytologických alebo heroických vekov, akoby tá zem nikdy nepoznala mladosť. Jeho civilizácia nemá žiadne dospievanie a jeho umenie žiadne archaické obdobie. Civilizácia Starej ríše sa neobjavila s dospievaním. Bola už dospelá. Podľa Hérodota, ktorý získal svoje informácie od egyptských kňazov, začalo datovanie ich histórie 11340 rokov pred jeho dobou, vzhľadom k dnešku je to teda skoro pred 14000 – mi rokmi.

Schwaller de Lubicz tvrdí, že najcennejším dokumentom vzťahujúcim sa k prehistórii Egypta je TURÍNSKY KRÁLOVSKÝ PAPYRUS, ktorý predkladá kompletný zoznam kráľov, ktorí vládli v Hornom a Dolnom Egypte od Meniho až do Novej ríše vrátane zmienky o dĺžke ich panovania. Prvé stĺpce papyrusu sú zasvätené prehistorickému obdobiu, ktoré predchádzalo Meniho a je v ňom zoznam desiatich podsvetných božstiev, každé meno je vyryté kráľovskými symbolmi Horného a Dolného Egypta – a nasleduje počet rokov každej vlády. Žiaľ väčšina z týchto čísiel chýba. Po týchto menách nasleduje zoznam kráľov, ktorí vládli pred Menim, s dĺžkou ich vlády, zatiaľ čo zostávajúce fragmenty potvrdzujú, že bolo písané o deviatich dynastiách a Lubicz nám hovorí, kto boli:
...Tí vekovití z Mennoferu, tí vekovití zo severu a konečne ŠEMSU – HOR, väčšinou prekladaní ako „SPOLOČNÍCI HORA „.
Našťastie posledné dva riadky zostali skoro neporušené a majú údaje vzťahujúce sa k počtu rokov:
„.. Ctihodný Šemsu – Hor, 13429 rokov. Vlády po Šemsu – Horovi 23200 rokov (celkom 36620) do doby kráľa Meniho.“



Rozdelenie bohov(bohovia = NETERU ) podľa Murry Hopeovej :
1. domorodí alebo oblastní bohovia pred dynastickej doby
2. králi – bohovia, alebo inkarnácie božstiev
3. božstvá z cudzích zdrojov
4. epagomenálny podsvetný bohovia
5. mimo zemské a hviezdne vplyvy

1. bod: napr. v Hornom Egypte – Chnum, Nechbet, Amon Re, Hathor, Hor, Thovt, Anup, Sobek .. v Dolnom Egypte – Ptah , Hathor, Sobek, Nut, Amon Re, Usire, Eset, Hor, Thovt, b Bastet.. 2. bod: musíme si uvedomiť, že na faraónov sa mnoho storočí pozeralo ako na synov bohov, ktorí sa pravidelne vracajú. Preto sú dve možné vysvetlenia, to prvé – priamočiare :
o dávnych náčelníkoch samých alebo ich šamanských (kňazských) reprezentantoch sa verilo, že stelesňujú podstatu ich oblastného božstva, čo bol „dar“, ktorý sa prirodzene prenášal na ich potomstvo. Mohlo by to byť niečo ako archaická forma „božského práva kráľov „. Druhé vysvetlenie sa týka prastarej legendy o Šemsu – Horovi alebo Synoch Hora, ktorí naopak mali gén svojich božských predkov, Neteru. O faraónoch ranných dynastií sa verilo, že v sebe majú túto pokrvnú líniu, i keď v neskoršej dobe rozptýlenú. Môže na tom byť niečo pravdy? Potvrdzujúci náznak by sme mohli nájsť v príbehu o Reovej návšteve u REDEDET, ženy vysoko postaveného kňaza, kam prišiel v prestrojení za jej manžela. Z ich spojenia sa narodili prví traja králi piatej dynastie. V skutočnosti po každom, keď faraón očakával rodinu, sa verilo, že je zato nejakým spôsobom zodpovedný RE. Stopy krvnej skupiny A s jej príslušnými genetickými znakmi sa našli v kráľovských múmiách až do osemnástej dynastie. V týchto oblastiach bola normálna krvná skupina, a stále ešte je, 0.

Krvnú skupinu A má väčšinou typ so svetlou pokožkou a modrými očami, ktorá je bežná u škandinávskych a iných severoeurópskych rás. Z toho vyplýva, že ľudia cudzí miestnym domorodcom z týchto oblastí priniesli krvnú skupinu A, a s ňou genetické znaky, ktoré sa líšili od egyptských. Podľa niektorých expertov, tieto bytosti sa snažili zostať vzdialené od obyčajných ľudí a akékoľvek spojenie, ktoré bolo uzavreté, bolo s miestnou aristokraciou, to znamená, že krvná skupina A sa objavila len u vládnucej triedy. 4.a 5. bod sa vzťahujú k piatim epagomenálnym Neteru - bohom :Eset, Usire, Nebthet, Sutech, Hor. Títo piati bohovia môžu byť vedení aj ako kategória piatich božstiev, ktoré majú mimo zemský vedľajší význam spolu s Thovtom a Anupom, ktorí tvorili časť ich družiny, a s Re – Atumom, Šovom, a Tefnut, Hathor –Sachmet a jej manželom Ptahom, Thovtovou manželkou Sešet a Sa (Orionom), ktorých legendy iste budú napovedať galaktické spojenie.. Myšlienka, že Thovt predchádzal Eset, Usira, Nebthet, Sutecha a Hora, teda 5 epagomenálnych bohov, v nás vyvolá niekoľko otázok a možností. Predpokladajme, že pôvodný Thovt alebo TEHUTI skutočne navštívil Egypt dávno pred príchodom Esetinej-Usirovej skupiny a založil náboženský rád liečiteľov – vedcov, ktorí neskôr niesli jeho meno v titulárnej forme. Po uplynutí mnoho rokov zistili učený muži a ženy podľa astronomických pozorovaní a za pomoci vedy a intuície, že Zem sa dostane do veľkej katastrofy a v spolupráci so svojimi oddanými kňazmi zo Starej ríše súhlasili prijímať určitých členov kráľovských rodín, ktorým doporučili, aby utiekli do bezpečia do atlantských kolónií. Keďže sa nad nimi začalo hrozivo vznášať znamenie katastrofy, vydala sa kráľovná Eset spolu so svojim manželom Usirom a ich synom Horom, svojou sestrou Nebthet a jej manželom Sutechom a s kňazmi a úradníkmi do svojho nového domova – Egypta. Ale skoro po ich príchode nastalo veľké medziplanetárne zemetrasenie, ktoré zasiahlo Zem a Mesiac a bezpochyby ďalšie telesá v solárnom systéme, zmenilo to našu klímu a pridalo naviac 5 dní do kalendára. Obyčajný ľudia tej doby a niektorí z kňazov pravdepodobne okamžite spojili príchod nových vládcov s týmito dňami. Ale myšlienka, že tí piati „bohovia“ prišli sami, bez služobníkov, strážcov a obvyklého sprievodu ma neuspokojuje, takže je nejaké iné vysvetlenie? Možno, Robert K. G. Temple nebol v žiadnom prípade prvý, ktorý prišiel s myšlienkou, že bytosti z planét zo Síriovho systému navštívili Zem v dávnej minulosti. Takže boli piati bohovia mimozemšťanmi zo Síria, vznešenými z Atlantídy – alebo jednoducho apologetmi kozmického zatienenia.

Kráľovná Eset bola veľkou vládkyňou. Nebola len obyčajnou manželkou, ale významnou obratnou kúzelníčkou. Naučila svojich ľudí liečiť, inštitucionalizovala manželstvo.. Úryvok z Esetinej a Usirovej legendy :
"Usire a jeho sestra - manželka Eset vládli zemi, neskôr nazývanej Egypt, i keď nikto isto nevie, či bolo ich kráľovstvo pozemské, alebo sa ich príbeh a činy vzťahujú k nejakej ríši tam hore. Mýty nám hovoria, že boli nebeskými bohmi (hviezdnymi ľuďmi?), ktorí zostúpili na Zem, aby asistovali pri vývoji ľudstva. Usire mal brata Sutecha a týto dvaja bratia žili spolu v Ebozeve so svojimi manželkami Eset a Nebthet, ktoré boli sestrami. Usire bol dobrý kráľ,veľmi milovaný ľuďmi, ktorých naučil umeniu civilizovanosti a podporoval zbožnosť, dobré zdravie a dobré živobytie.Behom cesty do juhovýchodnej Ázie bol Usire so svojou ženou náhle vyzvaný bratom k návratu. Sutech, čo ale Usire nevedel, bol neobyčajne žiarlivý na popularitu svojho brata a dohodol so 72 ďalšími, že usporiada banket k oslave kráľovho návratu. Ako súčasť zábavného programu bola predvedená zvláštna bedňa a hostia boli jeden po druhom pozvaní, aby si vyskúšali jej veľkosť. Len Usire bol schopný sa do nej pohodlne dostať, ale akonáhle bol vnútri, sprisahanci ju zavreli a zamkli veko. Rakva potom bola hodená do Nílu, alebo mora a nesená prúdom, až bola náhodne zachytená tamaryškovým stromom. Eset, ktorá bola práve na návšteve v Chemnise, dostala správu, čo sa stalo. V spoločnosti Nebthetinho syna Anupa sa vydala hľadať manželovo telo. Našla strom, ale ten bol chránení magickou silou, ktorá jej nedovolila k nemu pristúpiť. S úzkosťou sa pozerala na kráľa Biblosu, ktorý prišiel hľadať strom na stĺp pre svoj palác a k jej zdeseniu si vybral práve ten, ktorý držal manželovo telo. Eset použila svoju magickú silu, zmenila sa na holubicu a vydávala plačlivé výkriky, aby odradila muža od vyrúbania stromu, ale nebolo jej to nič platné. Tak sa premenila do svojej ľudskej podoby a našla si prácu v paláci ako ošetrovateľka kráľovninho dieťaťa. Akonáhle bola znovu blízko stromu, našla schopnosť neutralizovať diabolské kúzla Sutecha a získala truhlu pre seba. Ale jej problémy ešte zďaleka neskončili, pretože Sutech počul o jej činoch a ukradol jej truhlu, kým spala. Aby sa uistil, že Eset už nikdy nebude môcť nájsť svojho manžela, rozrezal Sutech Usirovo telo na 14 kusov, ktoré rozptýlil na rôzne miesta. Ale Eset sa nenechala odstrašiť.

V spoločnosti svojej sestry Nebthet, ktorá svojho manžela opustila kvôli jeho strašnému činu, svojho synovca Anupa a strýka Thovta cestovala Eset krížom krážom, kým nenašla všetky časti tela až na falus, ktorý bol neúctivo zjedený krokodílom. Preto Eset vyrobila drevený model chýbajúcej časti, zlepila telo dohromady a doviezla ho do Ebozevu k pohrebu. Eset spolu s Nebthet, Anupom a Thovtom vrúcne plakala nad pozostatkami svojho manžela, a pritom magicky mumlala. Thovt taktiež vynaložil všetky svoje magické sily, aby jej pomohol, a Usire tak na čas bol vrátený do života, takže Hor mohol byť počatý. Usire potom vystúpil do neba a pokračoval v strážení Eset, keď dávala život svojmu synovi. Diabolský Sutech uvedomujúc si, že dieťa Hor bude pomstiteľom Usira, sa rozhodol ich obidvoch zničiť. Ale Eset sa podarilo použiť svoju silu, aby sa vyhla prenasledovateľom. Na opustenom mieste, kde by ju nikto nemohol nájsť, a len za prítomnosti zvierat a prírodných duchov, porodila Eset syna, ktorý bol v prvých rokoch života nemocný, ale neskôr vyrástol v silného a pohľadného mladíka. Po dosiahnutí dospelosti sa Hor vydal riešiť otcov záväzok so Sutechom. Legenda nám hovorí, že bola vedená veľká bitka, v ktorej Sutech využil všetky svoje diabolské zbrane, zatiaľ čo Hor bojoval čestne a s rozumom. Súboj bol posudzovaný Thovtom, Pánom času, a Hor si odniesol vavríny. Sutech bol vypovedaný na dobu, ktorú bohovia pokladali za dosť dlhú nato, aby sa kajal za svoje zlé jednanie. Hor ponúkol korunu Eset, ale ona odmietla a rozhodla sa prenechať trón svojmu synovi. Potom sa vzniesla do nebies, aby sa spojila so svojim manželom. Dodatok autorky k legende: Mnoho rokov bádania ma presvedčilo, že príbeh Eset a Usira sa nestal v minulosti, ale je prehrávaný behom storočí, od doby príchodu piatich epagomenálnych božstiev...."

Podľa jednej legendy získala Eset svoje magické schopnosti skôr od Rea ako od Thovta. Starého boha Rea uštipol jedovatý had, ktorého sama Eset pričarovala. Re nerozpoznal pôvod svojho nešťastia a žiadal od Eset pomoc, ona však starého boha odmietla liečiť, kým jej neodhalí svoje tajné meno, tým previedol svoju moc na ňu a potom začal upadať. Videné v kontexte so Síriom toto naznačuje, že Eset, ako reprezentatívny Sírius A - veľká modrobiela hviezda, ktorú vidíme na našej nočnej oblohe – zdedila vedomosti a moc po svojom binárnom spoločníkovi Síriovi B, pôvodne žltá hviezda, rovnako ako je naše Slnko, skôr ako sa zrútil. Inštrukcie, ktoré dáva Eset svojmu synovi Horovi (zasvätená kňažka bohyňa svojmu žiakovi):
"Rozdiely vo vašom znovu narodení budú pre vás znamenať, tak ako som už vravela, rôzne telá, a ich konečný rozklad bude úžitkom a návratom k úplnému šťastiu bývalých dní..

Ale tí najčestnejší z vás, ktorý budú stáť na prahu premeny do božského stavu, budú medzi ľuďmi spravodlivými kráľmi, geniálnymi filozofmi, zakladateľmi štátov, zákonodarcami, ozajstnými veštcami, znalcami bylín, najlepšími prorokmi bohov, nadanými hudobníkmi, učenými astronómami .. Medzi okrídlenou čeľaďou budú orly, pretože tí buď postrašia svoj vlastný druh, alebo sa na ňom budú živiť, a čo viac, keď budú niekde nablízku, nedovolia, aby nejaké slabšie zviera trpelo, pretože to bude vlastnosť orlov, že budú spravodlivý. Medzi štvornohými tvormi budú levy – silný a takého druhu, ktorý v podstate nepotrebuje žiadny spánok, v nesmrteľnom tele budú mať nesmrteľný život – pretože sa ani neunaví, ani nezaspí. Medzi plaziacimi sa tvormi budú drakmi, v nich bude veľká sila a budú žiť dlho, nebudú ubližovať a nejakým spôsobom budú priatelia ľudí a nechajú sa skrotiť, nebudú mať žiadny jed a budú odhadzovať svoju kožu, čo je prirodzenosťou bohov. Medzi živočíchmi, ktorý plávajú, budú delfíny, pretože delfíny budú ľutovať tých, ktorý spadli do vody, a keď budú ešte dýchať donesú ich na zem, a ak budú mŕtvy, ani sa ich nedotknú, pretože budú najnenásytnejšími tvormi žijúcimi vo vode."

Tak máme tři období tradice egyptských kultů mystérií:
A) první Thovt, nebo Agathos Daimón, původní tradice byla uchována v posvátném jazyce a písmě na kamenných monumentech Seriadické země, kterou Egypt byl před atlantskou potopou
B) druhý Thovt, Třikrát největší, mysteriózní škola po období velké potopy, jejíž záznamy a doktríny byly uchovány nejen v přepisech, ale také v MSS, stále psaných posvátným písmem, ale v egyptském jazyce, jakým se mluvilo potom, co lidé zemi znovu osídlili
C) Tat, kněžstvo Manéthovy doby a pravděpodobně několik století po ní, které mluvilo pozdější formou egyptštiny a do kterého pocházejí démotické překlady a další výklady, nebo parafráze v řečtině. Stejná skupina lidí se mohla reinkarnovat společně pokaždé, když má nastat nějaká velká změna ve vzoru našeho vývoje na této planetě, třebaže nemusí okamžitě poznat jeden druhého. Takže, bylo pět Neteru mimozemšťany ze Síria, vznešenými z Atlantídy – nebo jednoduše apologety kosmického zastínění? Ať už byli čímkoliv, zdálo by se, že pokud se nenarodili v ten samý den, pořádek, v jakém přišli, byl značně důležitý. Nicméně v HERMOVI TRISMEGISTOVI je určitý odkaz, který by nám mohl posloužit k osvětlení této poněkud nejasné oblasti pátrání.

V Panně světa, ve které Eset (nebo ji reprezentující učitel) zasvěcuje do instrukcí Hora (studenta nebo novice?), se praví:
Takto promluvily Živly,a bůh naplnil všechny věci zvukem svého svatého hlasu a promluvil takto:
„Odejděte, vy Svatí, vy důstojné děti mocného pána, ani se nepokoušejte dělat změnu, a neopouštějte (tento) můj celý svět bez činné služby.“
„Odteď je mezi vámi nový Vyzařující, jako jsem já, a on bude oddaným dozorcem nad všemi činy – soudce nepodplatitelný živými lidmi a absolutní vládce nad těmi pod zemí, a nejenom na ně udeří nasilím, ale bude se jim mstít. A podle způsobu jejich narození bude všechny lidí provázet osud, který si zaslouží.“
A tak Živly přestaly mít námitky k pánovu rozkazu a držely se v klidu, a každý z nich pokračoval v tom, na co měl oprávnění a čemu vládl. A Hor poté řekl:
„Co bylo potom, matko, když země dostala božího vyzařujícího?“
A Eset řekla :
„Neměla bych ti řikat celý příbeh o (tomto) narození, protože není dovoleno popisovat původ jeho pádu, ó Hore, synu mocných sil, aby se později nedozvěděli lidé, jakým způsobem se rodí nesmrtelní bohové – až na to, že bůh, vládce, vesmírný aranžér a architekt, poslal na krátku chvíli mocného pána Usira a nejmocnější bohyni Eset, aby mohli pomoci světu se všemi věcmi, které potřebuje.“
„To jsou ti, co naplnili život životem, ti, kdo způsobili, že se lidé přestali navzájem divoce zabíjet, ti, kdo zasvětili bohům své předky a místa pro posvátné obřady. Ti, kdo dali lidem zákony, potravu a přístřeší.“
„Ti", řiká Hermés, „kdo se budou učit tajemství mých záznamů a budou je rozdělovat, a některé si nechají pro sebe, zatímco ty, které nejlépe slouží smrtelným lidem, vyryjí na tabulky a obelisky.“
„Ti, kteří první ustanovili soudy a zákony, naplnili svět zákonem a spravedlivou vládou, Ti, kteří dávali dobré záruky a spolehlivost a do života lidí přivedli mocného svědka pod přísahou.“
„Ti, kdo naučili lidi, jak zabalit ty, kteří odešli ze života tím správným způsobem.“
„Ti, kdo pátrali po ukrutnostech smrti a učili, že duše, která se touží vrátit do lidského těla, by měla mít sílu se dostat zpátky, jestliže jí nemá, život končí.“
„Ti, kdo se učili od Herma, že okolní prostor je naplněn hvězdami, a ryli na ukryté kameny (skryté učení).“
„Ti samí, kteří byli Hermem naučeni skryté boží kódy, se stali původci umění, vědy a všeho, co lidé dělají, a dárci jejich zákonů.“
„Ti, kteří se naučili od Herma, že věci nahoře byly bohem uspořádány tak, aby byly v rovnováze s věcmi dole.

Založili na Zemi posvátné obřady, které se řídí podle mystérií v nebi.“
„Ti, kteří, při znalosti možnosti zničení těla smrtelníků, založili třídu věštců všech věcí znalých, aby žádný věštec, který natáhne svou ruku k bohu, nezapomínal, že magie a filozofie by měly živit duši a medicína chránit tělo, když trpí bolestí.“
„A když toto všechno vykonali, můj synu, Usire a já jsme vnímali, že svět byl docela zaplněn, a bylo nám přikázáno vrátit se k těm, kteří dleli na nebi, ale nemohli jsme odejít dřív, dokud jsme neupozornili vládce, že okolní prostor by měl být také naplněn vědomostmi, a pak jsme mohli uskutečnit náš vzestup...“
Musím se vrátit k archaickému a starověkému Egyptu a pramenům, ze kterých jeho lidé získávali své znalosti. Mnoho se již diskutovalo o tom, zda jejich učitelé skutečně přišli z nějaké oblasti samotného Siria – jinými slovy byli to mimozemšťané, jak naznačují Robert K.G.Temple a jiní badatelé - nebo byl jejich původ odněkud blíž, napr. z Atlantidy nebo Antarktidy. Můj vlastní předpoklad, jenž kombinuje obě empirická bádání a vrozenou „paměť „ je, že tento solární systém byl osetý architekty z binární hvězdy Sirius A a B, kteří naprogramovali své znalosti do genetiky několika velice inteligentních lidí, o nichž jsme se zmiňovali již předtím, kteří byli schopni tyto znalosti přijmout a převést je jak do duševního pochopení, tak do technologie. Epizoda v hieroglyfech, která se týka „synů boha a dcer človeka“, naznačuje genetické spojení řízené spíš vyspělejším rozumem než páření s mimozemšťany! Takto implantován byl důležitý gen předán určitým jednotlivcům v osídlených oblastech a čas od času se objevuje během věků – mezi těmi několika označenými jako „géniové“, možná, že jim vděčíme za jejich vklad do vědy, umění a lidskost, ale častěji se objevuje u hrdinů a hrdinek, jejichž posláním bylo jednoduše zajistit jeho opakování buď geneticky, nebo předáváním znalostí. O egyptskom náboženstve sme získali ucelený obraz len nedávno, odkedy sa podarilo rozlúštiť nápisy na pamiatkach a na starých papyrusoch. Predtým ako vznikol svet – verili Egypťania – „klíčky“ všetkých vecí plávali v mori Chaosu v mori zvanom NUU – od večnosti tento chaos presiakol duch boha, ktorý bol jediným dokonalým tvorom, všemohúci, nedotknuteľný, vševedúci. Tých , ktorý uskutočnia jeho vôľu stvorí on sám. On sám stvorí svojich „ členov“, a tí sú bohovia (nižší). Hoci ich počet a tvar je nekonečný, predsa nie sú odlišný a navzájom nezávislý tvorovia, ale pre osvietených sú len tvary a mená toho istého tvora – boha. Ľudia pomenovali boha podľa božskej funkcie v ktorej si ho práve predstavovali a zobrazovali.