Anglicko

Národné symboly

Tradičnými národnými symbolmi Anglicka sú kríž svätého Juraja (na anglickej vlajke) a kráľovský znak s tromi levmi. Za národný kvet Anglicka býva často považovaná ruža, za národný strom zase dub.

Keďže svätý Juraj je patrónom Anglicka, jeho deň (St George's Day) býva spravidla považovaný za národný deň Anglicka, avšak nie je to oficiálny štátny sviatok. Oslavuje sa 23. apríla.

Geografia

Satelitná snímka AnglickaAnglicko sa rozkladá na stredných a južných dvoch tretinách ostrova Veľká Británia a niekoľkých priľahlých ostrovoch, z ktorých najväčším je ostrov Wight. Na severe hraničí so Škótskom, na západe s Walesom. Zo všetkých konštituentných krajín Veľkej Británie má k európskemu kontinentu najbližšie. Od Francúzska ho oddeľuje len 38 kilometrov široká morská úžina.

Na väčšine územia sa rozprestierajú pahorkatiny, sever Anglicka je však hornatejší. Reťazec nízkych pohorí Pennines predeľuje územie stredného a severného Anglicka na východnú a západnú časť. Východ krajiny tvoria ploché, nízko položené močiare známe ako „the Fens“ alebo „Fenland“, z ktorých značná časť bola odvodnená pre poľnohospodárske účely.

Najväčším mestom Anglicka je Londýn, druhým najväčším je Birmingham, jednak mesto samotné, jednak aj jeho konurbácia. Medzi ďalšie veľké a významné mestá patrí Manchester, Leeds, Liverpool, Newcastle, Sheffield, Bristol, Coventry, Leicester, Nottingham a Hull, nachádzajúce sa prevažne v strednom a severnom Anglicku.

Najväčší prístav Anglicka je súčasťou mesta Poole a nachádza sa na jeho južnom pobreží. Niektorí ho považujú za druhý najväčší prístav na svete po austrálskom Sydney, avšak tento fakt je diskutabilný.

Najväčšie rieky

Severn (najdlhšia rieka Veľkej Británie)
Temža
Trent
Humber
Tyne
Tees
Ribble
Ouse
Mersey
Dee
Avon

Jazyk

Krajiny sveta, v ktorých sa hovorí po anglickyBližšie informácie v hlavnom článku: Angličtina

Historický vývoj angličtiny

Anglický jazyk, ktorým v súčasnosti hovorí viac než niekoľko sto miliónov ľudí na svete, vznikol ako jazyk Anglicka, kde i naďalej ostáva hlavným jazykom (avšak nie jazykom oficiálnym). Ako jazyk patriaci do anglofrízskej podskupiny germánskej vetvy indoeurópskych jazykov je príbuzný so škótštinou a frízštinou.

Keď sa anglosaské kráľovstvá zjednotili, vznikla stará angličtina. Pred rokom 1066 používali starú angličtinu obyčajní ľudia i aristokracia, avšak po dobytí Anglicka Normanmi zaujala dominantné postavenie normančina, jazyk novej anglonormanskej aristokracie. Zatiaľ čo nižšie triedy naďalej používali starú angličtinu, jazykom obchodovania sa stala zmes latinčiny a francúzštiny.

Počas nasledujúcich storočí sa angličtina vrátila do módy medzi príslušníkov všetkých spoločenských vrstiev. Všetky oficiálne obchody sa viedli v angličtine, až na niekoľko tradičných ceremónií, z ktorých niektoré sa zachovali až dodnes. Jazyk Angličanov sa však pôsobením francúzštiny zmenil a táto jeho nová podoba, známa ako stredná angličtina sa od starej angličtiny líšila hlavne slovnou zásobou a pravopisom.

Počas Renesancie pribudlo do repertoáru angličtiny veľa slovíčok latinského a gréckeho pôvodu.

Ani súčasná angličtina sa nebráni výpožičkám z iných jazykov (niektoré slovíčka si vypožičala dokonca aj z češtiny, napríklad slovo "robot") Sama sa stala jazykom, ktorý dominuje v svetových médiách a ovplyvňuje jazyky ostatných národov a je považovaná za neoficiálny lingua franca sveta.

Pôvod mena

Anglicko je pomenované podľa Anglov (genitív staroanglického slova je „Engla“, preto „Engla Land“, čiže zem Anglov), najväčšieho z niekoľkých germánskych kmeňov, ktoré osídľovali územie Anglicka v piatom a šiestom storočí a ktorí sem pravdepodobne prišli z polostrova Angeln v severnej časti dnešného Nemecka.

Ich meno malo niekoľko rozličných podôb. Najstaršia známa zmienka o tomto národe sa pod menom „Anglii“ nachádza v štyridsiatej kapitole Tacitovej Germánie a pochádza niekedy z roku 98 n.l. Neudáva presné údaje o ich geografickej polohe v rámci územia Germánie, ale uvádza informáciu o bohyni Nerthus, ktorú tento kmeň uctieval a ktorej svätyňa sa nachádzala na „ostrove v Oceáne.“

Termíny „Angelfolc“, „Anglorum“ a „Anglis“ použil zase Beda Ctihodný na označenie Anglicka alebo jeho obyvateľov vo svojom diele Historia ecclesiastica gentis Anglorum (Cirkevné dejiny anglického národa).

Pôvod mena Anglov je veľmi nejasný. Podľa jednej z teórií meno Anglov vzniklo z germánskych slov znamenajúcich „úzky“ (porovnaj s nemeckým „eng“ = úzky) a znamenalo „ľudia, ktorí žijú vedľa Úzkej [vody]“, t.j. ústia zátoky Schlei.

Najrozšírenejšia teória tvrdí, že meno Angeln samotné znamená „háčik“ na ryby. Iná teória, podľa ktorej sa „Angeln“ vzťahuje na tvar územia pripomínajúceho háčik, by však vyžadovala pokročilé schopnosti jeho obyvateľov pri mapovaní a tak nie je veľmi pravdepodobná.

Anglicko v iných jazykoch

Pomenovanie Anglicka je vo väčšine európskych jazykov podobné, a to odvodené od kmeňa angl-, ingl- a podobne.

Keltské mená sa však líšia:

"Bro-Saoz" (bretónčina)
"Pow Sows" (kornčina)
"Sasana" (írčina)
"Sasainn" (škótska gaelčina)
"Lloegr" (waleština)
"Sostyn" (mančina)
Až na „Lloegr“, čo je prastarý geografický názov, sú všetky ostatné mená odvodené od Sasov, ďalšej vetvy germánskych kmeňov, ktorí na územie Anglicka prišli približne v tej istej dobe ako Anglovia.