Byzantská ríša s centrom v Konštantínopole dohliadala na trh medzi Východom aZápadom a dlhé roky ovládala Čierne i Stredozemné more.Pomenovanie Byzancia pre Východorímsku ríšu je odvodené od pomenovania bývalého gréckeho prístavu Byzantion. V roku 330 ho cisár Konštantín prebudoval a premenoval na Konštantínopol. Slovania používalinázov Carihrad. Okrajové územia Východorímskej ríše Zabrali kmene barbarov, a preto museli prví byzantskí cisári Anastázius I. (Anastasios) (491- 518) a Justinián I. (527 - 565) bojovať za vrátenie povodného rímskeho územia. Justinián I. vládol v Byzancii spoločne so svojou manželkou Teodorou 38 rokov.Vydávali zákony, reformovali a obnovovali moc a územie ríše.Položili základy vynikajúcej byzantskej kultúry, boli patrónmi umenia a literatúry a nechali vystavať veľa kostolov.R. 537, za vlády Justiniána, bola dokončená Hagia Sophia (Chrám Božej múdrosti). Na stavbe sa podieľalo 10 000 ľudí.Neskôr ju prestavali na mešitu a teraz slúži ako múzeum. Justián I rozvrátil ríšu Vandalov, porazil Ostrogótov a územie Talianska pričlenil k Byzancii. Za jeho vlády sa Konštantínopol stal bohatým centrom vzde1anostiVýhodou bola aj dobrá poloha tohto mesta, ktorá umožňovala kontrolu nad obchodom medzi Áziou a Európou. Z ríše sa vyvážalo zlato, pšenica, olivy, hodváb a víno, ktoré sa vymieňali za koreniny, drahé kamene, kožušiny a eben z Ázie a Afriky. Najväčšie nebezpečenstvo predstavovali Turci a Arabi. V priebehu 7. storočia dobyli africké územia a časť Pyrenejského polostrova. V Byzancii sa vystriedali dynastie: Justiniánovcov, Herakleiovcov, Macedóncov, Komnénovcov a Palaiologovcov. Kresťanstvo bolo štátnou cirkvou. Cisár bol považovaný za hlavu cirkvi.
Obrazoborectvo
Starokresťanská tradícia neprípušťala zobrazovanie bytostí a nadprirodzených javov. Posun nastal v období pontifikátu pápeža Gregora I., ktorý vyslovil názor, že čím je písmo pre vzdelaných, tým je obraz pre negramotných. Vo východných častiach kresťanskej Európy začali veriaci pripisovať ikonám zázračné vlastnosti a stali sa predmetmi ich poverčivosti. Toto uctievanie obrazov nazývame ikonoklazmus.
Východná schizma (rozkol)
Rozštiepenie kresťanskej cirkvi nastalo v roku 1054. Schizma bola dovŕšením procesu, ktorý sa začal v 6. stročí. Podnetom bolo súperenie medzi pápežom Mikulášom I. a patriarchom Foltiom. Spor vyvrcholil 16.7.1054, keď pápežský legét položil na hlavný oltár Chrámu sv. Sofie exkomunikačnú bulu proti konštantíno-polskému patriarchovi a jeho prívržencom.
Cirkevné misie
Byzancia vychádzala z predpokladu, že kto prijme byzanskú kultúru , nebude už nepriateľom Byzancie a bude možné ho aj politicky ovládnuť. Tak prišli na Veľkú Moravu aj Konštantín a Metod. Podobne to bolo aj v Bulharsku a na Kyjevskej rusi.
Macedónska dynastia
Roku 867 nastúpil na trón macedónsky rod. Panovník Basileos II. Bulharobijca ríšu opäť priviedol k rozkvetu. V roku 1018 sa mu podarilo ovládnuť celé Bulharsko.
Dynastia Komnénovcov
V polovici 11. storočia nastúpila dynastia Komnénovcov.Panovala v období bojov s Turkami. Nástup Alexia I. Komnéna znamenal začiatok politického vzostupu. Manuel I. rozšíril vplyv ríše na celý Balkánsky polostrov. Bojoval aj s Turkami.
Začiatok novej krízy
(1176) Na svoje upevnenie ríša potrebovala prnikavejšie zahraničnopolitické úspechy. Cisári sa nsažili zreformovať právny systém. Hoci podporovali tozvoj remeselnej výroby v mestách i na vidieku, svoju vládu opierali o šľachtu. Preto ústupky šľachte viedli k rozkolísaniu celej spoločenskej a politickej štruktúry štátu. Ríša sa na konci vlády Manuela I. dostávala do krízy. Ríša bola neschopná brániť sa proti nepriateľom. V bytke pri myriokefalone v Malej Ázii utrpla byzantská ríša porážku od Seddžuckých turkov. Toto bol koniec Byzantskej ríše. V roku 1204. križiaci dibyli Konštantínopol. Na území Byzanskej ríše zriadili Latinské cisárstvo so sídlom v Konštantínopole. Existovalo do roku 1261.
Florentská únia
Ríša sa bez pomoci západu nemohla udržať, preto 6.6.1439 bola vo Florencii podpísaná listina Laetentur coeli. Spečatila úniu medzi rímskou a pravoslávnou cirkvou. Západ nedokázal zaútočiť na Turkov, preto únia stroskotala. Byzantská ríša zivorila až do roku 1453, keď 29.5. sultán Mehmed II. dobyl Konštantínopol a ríša úplne zanikla.
