Černobyľ

20 kilometrov severne od mesta Černobyľ sa nachádza Atómová elektráreň Černobyľ, smutne preslávená doposiaľ najväčšou haváriou atómovej elektrárne. Výbuch jedného bloku elektrárne 26. apríla 1986 spôsobil uvoľnenie veľkého množstva rádioaktívnych častíc. Bola odstavená až v roku 2000. Bolo evakuovaných viac ako 100 000 ľudí z blízkeho okolia. Aj keď je celá oblasť stále rádioaktívna, okolo 700, hlavne starých ľudí, sa rozhodlo napriek nebezpečenstvu vrátiť do svojho mesta.

PRÍČINY
Katastrofa je pripisovaná zlému návrhu reaktora a chybám, ktoré urobili operátori, keď porušili procedúry potrebné k zaisteniu bezpečného chodu elektrárne.
Druhotným faktorom prispievajúcim k havárii bol fakt, že elektrárenskí operátori neboli dostatočne vyškolení a oboznámení s mnohými vlastnosťami reaktora.
K príčine havárie prispelo aj to, že bezpečnostné procedúry boli niekoľkokrát obídené. Ďalšia príčina bola aj nedostatočná komunikácia medzi vedúcimi bezpečnostnými pracovníkmi a operátormi čo sa týka príkazu vykonať nočný experiment. Navyše, kvôli nedostatočnému vyškoleniu, operátori dostatočne nechápali ako reaktor pracuje pri nízkom stupni reaktivity. Aby mohol byť vykonaný experiment, bolo niekoľko bezpečnostných systémov vyradených z prevádzky alebo ignorovaných.

ČO SA VLASTNE STALO?
Krátko pred pol druhou ráno dňa 26. apríla 1986 explodoval štvrtý blok jadrovej elektrárne v Černobyle. Výbuch a následný požiar zničil reaktor a spôsobil rozsiahly únik rádioaktívnych látok do širokého okolia.
Príčinou katastrofy bola kombinácia projektových nedostatkov a zlyhanie ľudskej obsluhy. Reaktor bol uvedený do prevádzky bez potrebných skúšok, ktoré potom pracovníci pod tlakom vedenia doháňali počas prevádzky. Operátori reaktoru boli presvedčení, že majú všetko pod kontrolou a že sa nič nemôže stať. Nakoniec, aj počas výcviku ich sovietske úrady ubezpečovali, že reaktor vybuchnúť nemôže.
Dokonca aj Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu v roku 1983 o černobyľských reaktoroch napísala: „závažná nehoda s výpadkom chladenia je prakticky nemožná.“

NÁSLEDKY HAVÁRIE
Počas výbuchu a požiaru uniklo z reaktoru stokrát viac radiácie, ako sa uvoľnilo pri výbuchu jadrových bômb v Hirošime a Nagasaki. Rádioaktívny mrak postupne kontaminoval celú Európu: dodnes sú stovky fariem v Škótsku v zvláštnom režime, pretože ovce majú v mäse nepovolené vysoké koncentrácie rádioaktívnych látok.
Skutočné peklo ale nastalo pre obyvateľov v okolí Černobyľu, v priľahlých častiach Ukrajiny, Bieloruska a v Rusku.
Celkovo 600 až 800 tisíc ľudí, väčšinou mladých vojakov, sa podieľalo na likvidácii havárie a bolo vystavených vysokým dávkam žiarenia. Podľa oficiálnych údajov z nich už 25 tisíc zomrelo. Mnohí ďalší trpia chronickými zdravotnými problémami.
Z tridsaťkilometrovej zóny bolo evakuovaných 130 tisíc obyvateľov. Neskôr sa ale našli vysoko zamorené miesta aj vo veľkých vzdialenostiach za hranicou tejto „zakázanej zóny.“ Celková plocha územia, kde kontaminácia prevyšuje 37 miliárd Bq/km2 – úroveň vyžadujúca zvláštny režim - presiahla 120 000 km2. Dodnes tu žije asi sedem miliónov obyvateľov, ktorí si na zamorenej pôde pestujú zeleninu, zemiaky a ďalšie plodiny potrebné na prežitie. Nemajú inú voľbu.
Celkový počet obetí, ktoré Černobyľ spôsobil a ešte spôsobí, nedokáže nikto spočítať. Rôzne vedecké štúdie prinášajú odhady od 9 500 do 475 000. Najnižší odhad presadzuje Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, ktorá podľa svojich stanov podporuje rozvoj jadrovej energetiky, takže sa snaží tragédiu bagatelizovať – podľa nej zomrie kvôli Černobyľu „iba“ štyri tisíc ľudí. Skutočné číslo bude ale s najväčšou pravdepodobnosťou zhruba desaťkrát vyššie.

ELEKTRÁREŇ PO HAVÁRII
Problémy samotnej elektrárne sa katastrofou vo 4. reaktore neskončili. Ukrajinská vláda ponechala kvôli nedostatku elektriny v krajine tri ostávajúce reaktory v prevádzke. V roku 1991 poškodil požiar reaktor číslo 2 a zodpovední činitelia prehlásili, že je neopraviteľne poškodený a odpojili ho. Reaktor číslo 1 bol odstavený v novembri 1996 ako časť dohody medzi ukrajinskou vládou a medzinárodnými organizáciami ako je IAEA o ukončení činnosti elektrárne. V novembri 2000 ukrajinský prezident Leonid Kučma počas slávnostného ukončenia prevádzky osobne stlačil vypínač 3. reaktora a odstavil tým definitívne celú elektráreň.