30-ročná vojna
30-ročná vojna
30-ročná vojna začala sa úplne malým a bezvýznamným konfliktom v Čechách, no jej priebeh bol dlhý. Postihla všetky európske štáty s výnimkou 2 štátov: Anglicka, Ruska. Priamo aj nepriamo sa dotkla všetkých krajín európskeho kontinentu, aj keď boje sa odohrávali iba v oblasti strednej a Severnej Európy. Skončila mierom, ktorý delil Európu.
Príčiny 1. náboženská - prvá aj posledná vojna, kt. bola oficiálne vedená pod náboženskými heslami, spor medzi protestantmi a katolíkmi 2. politická - snaha Habsburgovcov ovládnuť Európu 3. hospodárska – štáty z Európy (najmä Francúzsko) chceli upevniť svoju hospodársku pozíciu - prichádzal sem tovar zo zámoria, obchodovali s ním
Časti 1. česká vojna 1618 - 1620 2. falcká vojna 1621 - 1623 3. dánska vojna 1625 - 1629 4. švédska vojna 1630 - 1635 5. francúzsko-švédska vojna 1635 - 1648
České stavovské povstanie -r.1609 - Rudolfov majestát -r.1611 - brat Mateja II. donútil Rudolfa II. odstúpiť - porušovanie majestátu viedlo šľachtu k vytvoreniu meštiansko - šľchtickej opozície – chceli len, aby sa dodržiavala náboženská sloboda - situácia sa vyostrila
Máj 1618 - stavovský snem v Prahe - zišli sa tu predstavitelia protestantských stavov (duchovenstvo, meštianstvo, šľachta) a protestovali proti zásahu v Hroboch - dohodli sa, že budú žiadať kráľa, aby stavbu povolil - delegácia sa vydala na Pražský hrad, kde sídlili kráľovskí miestodržitelia (kráľ - Viedeň), no tí sa im vysmiali
23. máj 1618 - 2. pražská defenestrácia - predstavitelia protestantských stavov sa nahnevali a povyhadzovali kráľovských miestodržiteľov z okien - začiatok českej vojny = začiatok 30-ročnej vojny - všetci traja ktorý boli povyhadzovaní z okien sa zachránili (2 miestodržitelia + pisár Fabricius) a dostali od panovníka vysoké odmeny, obyč. pisár Fabricius bol povýšený do šľachtického stavu - predstavitelia českých stavov vyhlásili novú vládu - zosadili Mateja II. z trónu, ten v r. 1619 zomiera - na trón mal nastúpiť Ferdinand II., no 30 direktorov to odmietlo - český trón ponúkli vodcovi protestantskej Únie Fridrichovi Falckému, kt. dostal prívlastok „zimný kráľ" (vládol 1 zimu)
-české stavy nemienili pridať do boja proti Habsburgovcom. -ľud, bolo to izolované hnutie českých stavov - verili, že im príde na pomoc Únia a pomôžu im Angl. - európske št. na tento konflikt v Čechách nereagovali a v Čechách -> občianska vojna - cisár Ferdinand II. začal zhromažďovať vojsko proti odboju -> - -8. november 1620 - bitka na Bielej hore - boj trval len 1,5 hod. a Česi utrpeli katastrofálnu porážku - Biela hora - kopček neďaleko Prahy, na kt. boli opevnené stavovské vojská, neobávali sa cisárskych vojsk, viedla tam rovina - cisárske vojská využili to, že bol november - ranné hmly - 8. novembra počas hmly napadli nepripravené stavovské armády a úplne ich zmasakrovali - česká šľachta bola čiastočne vyhladená, čiastočne navždy z Čiech vyhnaná; jej statky zhabali a ako odmenu odovzdali Ferdinandovým prívržencom - v Čechách vznikli ohromné panstvá, obrábané poddanými - posledné zvyšky poddaných upadli do poddanstva novým pánom, väčšinou Nemcom - Čechy sa stali rakúskou provinciou Bohémiou a začali tu panovať jezuiti - ničili českú kultúru, pálili české knihy bez ohľadu na obsah -21. jún 1621 - na Staromestskom námestí v Prahe sa uskutočnila poprava 27 pánov (rytieri, šľachta) - tu bol popravený aj Slovák Ján Jesenius, kt. roku 16000 urobil na Karlovej univerzite 1. pitvu a bol aj rektorom Karlovej univerzite (iróniu je, že Ján Mydlař, kt. mu dodával mŕtvoly, popravil aj jeho)
-1626 - nariadenie Habsburgovcov - vš. tí, kt. do 1 roka neprestúpia na katolícku vieru, musia z Čiech odísť - to vyvolalo masovú emigráciu z českých krajín, medzi exulantmi bol aj Ján Amos Komenský - odišlo zhruba 32 šľachtických rodín a asi 1 slobodného obyv. - (pred českou vojnou 1 mil. 700 tis. obyv., po skončení okolo 900 tis. obyv.) -1627 - Habsburgovci (Ferdinand II.) vydávajú Obnovené zriadenie zemské - 4 dôležité body: -1. Habsburgovci sú dedičmi českého trónu -2. jediné povolené náboženstvo je katolicizmus -3. pribudol 4. stav - prelátsky stav (šľachta, mešťania, rytieri + duchovenstvo) -4. nemčina sa stala jednotným jazykom (jediným dorozumievacím) -Falcká vojna - po prehratej bitke na Bielej hore ušiel z Čiech do Falcka (8. novembra na Pražskom hrade v pohode raňajkoval, posol mu oznámil, čo sa stalo a on na vozík naložil čo sa dalo a ušiel) - s pomocou G. Bethlena sa snažil o zvrat, no nepodarilo sa mu to - vojsko katolíckej Ligy na čele s Tillym ho porazilo - => znamenala víťazstvo Habsburgovcov. Dánska vojna - ňou začína celoeurópska vojna - cisárovým víťazstvom bolo znepokojené Angl., Holandsko a Franc. - báli sa Habsburgovcov, a preto uzavreli dohodu s dánskym kráľom Kristiánom IV., kt. chcel rozšíriť sv. územie na úkor niekto. nám. baltských obe. - Dánsko najalo za spojenecké peniaze veľké vojsko a r. 1625 začalo ozbrojené akcie za čelo cisárskych vojsk sa dostáva veľká osobnosť a vynikajúci stratég ->
-Albrecht z Valdštejna - významná osobnosť 2 etáp - pôvodne príslušník Jednotiek - posledný český „válečník" - rozporuplné postava - vynikajúci stratég, no pre osobné záujmy zradil kedykoľvek a kohokoľvek - menil náboženstvo podľa toho, kde bola práve výhodná pozícia z majetkových dôvodov - bez neho by Habsburgovci dánsku ani švédsku vojnu nevyhrali - po bitke na Bielej hore získal obrovské majetky, založil mesto Jičín, chcel sa stať kráľom a Jičín mal byť kráľovským mestom - za krátky čas zhromaždil 50 tis. vojakov, bolo ich nadostač (žoldniermi sa stávali sedliaci zbavení pôdy, nezamestnaní remeselníci, pridávali sa k nim aj obyv. zničených miest a dedín, kt. neostalo nič iné, ako okrádať iných) - jeho vojská r. 1626 porazili Dánov a ich nemeckých protestantských spojencov -dánsky kráľ bol nútený uzavrieť mier (1629) a zaviazať sa, že v budúcnosti sa do nemeckých vecí miešať nebude - -Švédska vojna - habsburgovské vojská začali prehrávať - na čele protihabsburskej koalície - Gustáv Adolf II. - švédsky kráľ - Habsburgovci požiadali Valdštejna, aby sa vrátil (odvolali ho totiž na žiadosť šľachty, kt. bol tŕňom v oku) - on však na potupu zabudnúť nemohol a tak hral na 2 strany so Švédmi sa dohodol, že potom dostane český trón - bol zavraždený v Chebe r. 1634 (keď zomrel, bol v 3. štádiu syfilisu - bol úplne paralyzovaný, pohyboval sa len na nosidlách) - dal ho zavraždiť cisár, mal veľké majetky a keďže zomrel ako zradca, majetky nepripadli rodine, ale novej rakúskej šľachte - - Švédi vtrhli do severného Nemecka pod vedením Gustáva Adolfa, kt. podporovalo Francúzska. a Nizozemska , jeho vojsko bolo neveľké, no dobre organizované a vyzbrojené, pozostávalo zo sedliakov, kt. doň boli povolaní na zákl. vojenskej povinnosti - Gustáv Adolf zdokonalil spôsob boja pechoty, jeho vojaci vystrelili 3 razy, zatiaľ čo protivník len raz - r. 1631 pri Lipsku porazil na hlavu Tillyho armádu - na jar nasledujúceho roku zvíťazil Adolf znovu na r. Lechu, odtiaľ sa pohol do Bavorska a obsadil Mníchov; ohrozené bolo aj hl. mesto cisárstva Viedeň - v chvíli krajného nebezpečenstva sa cisár po druhý raz obrátil na Valdštejna, kt. tentoraz požadoval právo vládnuť vo všetkých krajinách, kt. -vydobyje a veľkú odmenu Valdštejn zhromaždil veľké vojsko, stretol sa s armádou Gustáva Adolfa pri Lutzene r. 1632; v tejto bitke bol Gustáv Adolf zabitý -Francúzsko-švédska vojna - v r. 1635, keď už boli obe strany oslabené, sa kardinál Richelieu rozhodol zapojiť do konfliktu aj Francúzsko - Franc. vstúpilo do vojny na str. protestantských št. => náboženská vojna sa zmenila na politickú - -1644 - začínajú sa mierové rokovania o ukončení vojny - mestá: Osnabrick (so Švédmi) a Munster (s Franc.) - nemecké mestá, územie patrilo Vestfálsku - -1648 - Vestfálsky mier - 1. mier, kt. delí Európu (2. Viedenský mier, 3. Versaillský mier, 3. Postupimská konferencia) - 30-ročná vojna nemá víťaza, skončila sa kompromisom = Vestfálskym mierom - nezúčastnilo sa Angl. a Dánsko, netýkal sa Ruska - najsilnejším št. sa stalo Francúzsko - upevnilo sv. pozíciu v západnej Európe, odobralo časť území Svätej ríši rímskej, (dostalo časť Alsaska) - aj Švédsko si sv. pozíciu upevnilo - presadili sa v Pobaltí a v obl. Severného mora, (dostalo časť Pomoranska ústím Odry, Labe a Vesery) - na mape Európy vznikli 2 nové št.: -1. Švajčiarsko (predtým 13 kantónov, spojili sa a vytv. konfederáciu; vlastný snem, spoločné iba financie a politika) -2. Holandská rep. - Habsburgovci - stratili sv. vplyv v Z Európe, ale upevnili si ho v str. Európe - Svätá ríša rímska sa rozpadla na 296 drobných št., nerátajúc panstvá tzv. „ríšskych rytierov", v skut. tiež nezávislých (100) - znamenalo to úplné víťazstvo kniežat nad cisárom, nem. kniežatá sa pomaly stali neobmedzenými pánmi a podľa vzoru veľkých európskych panovníkov sa obkolesovali nákladným dvorom, zaviedli si vlastné vojsko, potlačovali starú slobodu miest a neľútostne vykorisťovali sv. poddaných - na čele SRR ostáva rímsky cisár, jeho moc však je iba formálna, nemohol o ničom rozhodovať, potreboval súhlas snemu - -následok 30-ročnej vojny - upevnili sa pozície západnej Európy, stredná Európa bola nestabilná - v str. Európe si svoje postavenie upevnili Habsburgovci , vo východnej poriadok nastolili Romanovci - začína obdobie nerovnomerného vývoja, urýchlenie vývoja západnej Európy a spomalenie vývoja str. a V Európy - od 17. st. v západnej Európe - prevaha slobodných roľníkov nad poddanými - východná a stredná Európa - nevoľníctvo, nerozvíjali sa tu manufaktúry (1. manufaktúra na Slov. - 18. st.) - z českých krajín odišlo 50% obyv. a Habsburgovci zaviedli nevoľníctvo, aby udržali pracovnú silu.
|