Do teroristických skupín s náboženskou motiváciou patrí aj al-Kaida. Ide o skupinu opierajúcu sa o radikálny islamský fundamentalizmus. Je to aj politický program používajúci náboženské argumenty. Tvrdí, že členovia moslimských vlád zišli z cesty. Politické ciele sú obsiahnuté vo viacercýh vyhláseniach, z ktorých sú najdôležitejšie 2 dokumenty. Jedným je bin Ladinovo „Vyhlásenie vojny“ z roku 1996 a druhým je „Vyhlásenie svetového islamského frontu za džihád proti Židom a križiakom“. V druhom vyhlásení vyzýva bin Ládin k zabíjaniu pohanov, Američanov a ich spojencov-čo je podľa neho povinnosť každého moslima. Pre svoje tvrdenia uvádza tri dôvody. Okupáciu islamských oblastí američanmi- a pokračujúcu americkú agresiu proti irackému ľudu. Druhým dôvodom je, že napriek devastácii spáchanej na irackom ľude sa američania pokúšajú zopakovať masakry. Tretím dôvodom je dychtivosť po zničení Iraku. Al Kaida nie je založená na hierarchickej štruktúre s prísnou centralizáciou, ale vytvára štruktúru siete s celosvetovým rozsahom, v ktorej majú voľné skupiny možnosť samostatného postupu a majú autonómne postavenie. Zdrojom financovania skupiny bol spočiatku bin-Ládin -teda bohatstvo jeho otca- od 200 do 400 miliónov amerických dolárov, neskôr využíval sponzoring z iných krajín. Ich finančná situácia umožňovala získať nukleárne zbrane a vyrábať vlastné biologické a chemické zbrane. Al-Kaida má okrem bin Ládina aj veľa iných významných členov- ako napríklad Chalid Šejk Mohammed (bol spoluorganizátorom útoku na Svetové obchodné centrum v New Yorku v r. 1993 a zavraždil uneseného amerického novinára Daniela Pearla. Tohto muža označovali za „mozog“ organizácie.
Medzi rizikové miesta súčasného sveta postúpil na prvú priečku Irak, za ním Pakistan, India, Izrael, palestínske územia, Saudská Arábia, Kolumbia, Nepál, Somálsko, Nemecko, Belgicko, Holandsko, Austrália, Egypt a Pobrežie slonoviny. Medzi menej rizikové miesta patrí Británia, Londýn, Bagdad.
Slovensko a skúsenosti s terorizmom
Slovensko získalo skúsenosť s moderným typom politického terorizmu v roku 1995, keď uniesli neznámi páchatelia Michala Kováča ml. a zavliekli ho do Rakúska. Do roku 2002 v slovenskom právnom poriadku neexistovala ani zmienka o terorizme. Preto sa vláda 3.4.2002 zaoberala novelou Trestného zákona, ktorá definovala teroristickú skupinu a rozšírila možnosti na prepadnutie alebo zhabanie majetku , ak by mohol slúžiť na financovanie teorizmu. Páchateľom bude hroziť trest 12-15 rokov väzenia až doživotie (APZ v BA, 2004). Zmena bola reakciou na teroristické útoky a USA. Za hrozbu s apovažuje účasť Slovenska na protiteroristických operáciách v Afganistane, predovšetkým v Iraku. Napriek tomu sa Slovensko zatiaľ nestalo obeťou importu medzinárodného terorizmu zvonka. Slovensko je zatiaľ bezvýznamnou krajinou , aby na seba sústredila záujem teroristov. V r. 2001 boli však na území SR zaznamenané prípady prítomnosti osôb podozrivých z prepojenia na medzinárodné teroristické skupiny. Známy je prípad troch členov IRA, ktorí boli zadržaní v roku 2001 v Piešťanoch pri pokuse získať u nás zbrane.
11. september 2001 ukázal, že terorizmus je aj pre Slovensko potencionálna hrozba. V súvislosti s touto tragickou udalosťou v USA, boli prehodnotené preventívne protiteroristické opatrenia a rozšírené o niektoré činnosti (napr. monitoring rizikových komunít, predvídanie potencionálnych teroristických útokov, boj proti nelegálnej migrácii atď.). Na Slovensku by mohli vzniknúť tieto formy terorizmu ( APZ v BA, 2004):
- Medzinárodného narkoterorizmu, ktorý by spočíval vo výrobe a v pašovasní drog.
- Kriminálneho terorizmu, ktorý by spočíval napríklad vo výpalníctve, ohrozovanie zdravia a života vlastného či príbuzných, obchod s tzv. bielym mäsom, nelegálne prevody migrantov cez hranice, pranie špinavých peňazí, otvorené alebo skryté vyhrážky občanom stratou zamestnania, nezákonné obchodovania so zbraňami apod.
- Etnického terorizmu, ktorý by spočíval predovšetkým vo vzájomnej konfrontácii skínov a Rómov
- Náboženského terorizmu, ktorý by bol sprevádzaný spormi o kostoly medzi znepriatelenými konfesiami či vandalizmom na cintorínoch a historických pamiatkach.
- Informačného terorizmu, reps. psychologického terorizmu, ktorého sprievodným javom býva: šírenie poplašných správ, dezinformácie, nelegálne prieniky do informačných sietí, nepravdivé mediálne reklamy, extrémne prehnané a nekultúrne politické kampane v médiách, etc.
Celý systém je potrebné integrovať, skoordinovať a prepojiť na regióny a obce. Kľúčom k včasnému varovaniu sú spravodajské informácie; Slovensko musí investovať viac do tajných služieb a najmä lepšie kontrolovať efektivitu ich práce