Stonehenge dnes považujeme za dômyselný chrám postavený niekedy medzi rokmi 2 950 až 1 600 pred našim letopočtom (pred Kristom). Nachádza sa v Južnom Anglicku. Táto stavba bola záhadou dlhé storočia. Stonehenge nebol postavený naraz. Prvá stavba Stonehenge 1 bola menšia - tvoril ju kruhový násyp a výkop, ktorý meral asi 110 m.

Keďže výkopy sa začali zanášať bahnom, bol pôvodný Stonehenge prestavený na Stonehenge 2. Ten bol drevenej konštrukcie a dodnes sa z neho dochovali len otvory po koloch. Okolo roku 2 550 pred n. l. začala výstavba Stonehenge 3, ktorej časti sa nám dochovali dodnes. Obvod Stonehenge tvoria vlastne dva kruhy. Menší je postavený z modrého pieskovca a väčší z obrovských pieskovcových blokov. Najväčšou záhadou bola doprava kameňov na miesto, kde stojí Stonehenge. Dnes vieme, že modrý pieskovec pochádza z Preseli Hills (prsli hils), ktorý sa nachádza 240 až 300 km od stavby. Kvádre z neho majú veľkosť asi 2 m a hmotnosť 1,5 tony a dopravené boli na drevených saniach k rieke Avon a po nej prepravené asi 3 km od Stonehenge.

Odtiaľ boli znova dopravované na spomínaných saniach. Väčšie megality boli však veľké 9 m a ich hmotnosť bola až takmer 50 ton. Pochádzali z Marborough Downs (merbou davns), ktoré sa nachádza 30 km severne od Stonehenge. Až v roku 1994 bola vykonaná rekonštrukcia dopravy týchto blokov. Zistilo sa, na valcoch bol pohyb kameňov relatívne jednoduchý. Ďalší problém bolo zdvíhanie monolitov. Keď sa pred ležiaci monolit vykopala jama, dal sa pákami postupne zdvihnúť i do zvislej polohy. Vodorovný preklad vážiaci asi 10 ton sa na miesto usádzal pomocou dreveného lešenia a zdvíhaný pomocou pák.
Na prvý pohľad sa zdá, že kamene v Stonehenge sú veľmi nahrubo upravené, ale nie je to pravda. Nemajú síce pravidelný tvar, ale ich povrch je opracovaný údermi kamenných palíc veľmi pečlivo.

Taktiež ich okraje nie sú rovnobežné, ale na konci sa zužujú. Pri prekladoch si môžeme všimnúť techniku “pero – drážka”, aby z monolitov nespadli. Tvorcovia tohto chrámu museli celé roky dennodenne skúmať a pozorovať slnko, aby sa im podarilo v stavbe Stonehenge dokonale určiť deň letného slnovratu. Okolo Stonehenge ale stále kolujú dohady, či nefungovalo aj ako observatórium, ktoré by umožňovalo predpovedať zatmenie Slnka a robiť mnohé kalendárne výpočty. Napriek mnohým objasneniam ja Stonehenge ešte stále veľkou záhadou.