Giuseppe Garibaldi sa narodil v roku 1807 v Nice. Na otcových lodiach už od roku 1822 brázdil Stredozemné more. Navštívil Instanbul, Nissolonghi a Rím. V roku 1833 sa stretol s Mazzinim, otcom hnutia Giovine Italia - "Mladé Taliansko" a hneď sa stal jeho príslušníkom. Po krátkom čase bol poverený prvou povstaleckou misiou. Bola však neúspešná a Garibaldi, odsúdený na smrť utiekol do Marseille.
V decembri roku 1835 nastúpil na loď smerujúcu do Južnej Ameriky. Za trinásť rokov v exile bol v službách boja za nezávislosť - v Brazílii a Uruguaji.
V roku 1843 bránil Montevideo, členovia oddielu boli oblečený do slávnej uniformy samicia rossa - červená košeľa. Správy o jeho úspechoch sa šírili nielen v Južnej Amerike, ale aj na starom kontinente.
V roku 1848 sa vrátil do Nice a ponúkol pomoc Karolovi Albertovi, panovníkovi Sardínskeho kráľovstva. Bývalý republikán sa spojil s rojalistami.
Garibaldi a jeho dobrovoľníci neúspešne bojovali proti Rakúsku. Vydali sa do Ríma, kde v roku 1849 vyhlásili vznik republiky. Napoleon III a pápež ho vyhnali do exilu najskôr v Londýne, potom v Spojených štátoch a Číne.
Po návrate do Talianska v roku 1854 vstúpil do služieb Viktora Emanuela II. Kráľ ho poveril vedením cacciatori delle Alpi, horských strelcov. Giuseppe sa tu preslávil ako bojovník proti Rakúsku. Boj sa skončil pripojením Lombardska k Piemontu. Nasledovalo pripojenie Parmského, Toskánskeho a Modenského vojvodstva ako aj legácií Bologne a Ferrary.
Strojca výpravy Tisícky Camillo Cavour poveril Garibaldiho Ćervené košele, aby oficiálne vystúpili proti Neapolskému kráľovstvu. 11. mája 1860 tisíc príslušníkov nastúpilo na lo´d pri janové a vyplávali na Sicíliu. Už v septembri vstúpil Garibaldi do Neapola ako víťaz. Zjednotenie Talianska bolo dovŕšené. V roku 1861 Viktora Emanuela II vyhlásili za kráľa.
Garibaldi sa ešte zúčastnil vojny proti Prusku a bojoval v Dijone.
Neskôr sa usadil na svojom ostrove Caprera, pracoval na urbanistickom rozvoji Ríma. Bojoval ale už len politicky. Bol zvolený za prezidenta Ligy za mier a slobodu v Ženeve.
Garibaldi sa cítil veľmi starý a unavený. Napísal knihu Spomienky na červenú košeľu. Zomrel 2. júna 1882
