Národnosti: Viac ako 99% obyvateľov sú Slováci, a jeden Francúz (podľa F na ŠPZ)
Prevládajúce vierovyznanie: Keďže dedinu pôvodne osídľovali evanjelici podľa Augsburgského vyznania je tu doteraz prevažná väčšina obyvateľov pokrstená za evanjelikov.
Zamestnanosť: Z produktívnej časti obyvateľstva Oravskej Poruby je zamestnaných v súčastnej dobe iba čosi cez 80% obyvateľov a z tohto počtu väčšina ľudí za prácou dochádza. Najčastejšie sa využíva autobusová doprava, výnimočne aj vlastnými prostriedkami, napríklad bicyklami, mopedmi, alebo aj autami.

Dochádzka za prácou: Agrodružstvo v Oravskej Porube zamestnáva asi 27 ľudí, väčšinou traktoristov, dojičky a pastierov, ďalej ľudia dochádzajú za prácou do Dolného Kubína, poprípade až do Českej Republiky na týždňové a sezónne práce.
Priemyselná výroba: Na území Oravskej Porube nachádzajú súkromné podniky ako sú stolárstvo Dušan Sopúch, píla ktorá reže kmene stromov na dosky a Zlieváreň Zábrež v časti Zábrež. Vyrábajú sa tu zliatiny kovov: antikorózne plechy, plechy pokryté vrstvou mosadze, atď.
Poľnohospodárstvo (zameranie): Na území Oravskej Poruby sa vo veľkom pestujú zemiaky, obilie (zrno, raž), kukurica. Ľudia si na svojich políčkach však vysádzajú aj plodiny ako kapusta, mrkva, petržlen, kaleráb, uhorky, fazuľa, hrach, paradajky, papriky, kvak, kôpor a mak.
Poľnohospodárske podniky: Jednotné roľnícke družstvo (v súčastnosti Agrodružstvo Oravská Poruba): JRD vzniklo v roku 1959. Po novembri 1989 nastali zásadné zmeny v ekonomickej štruktúre štátu. Postupne sa začali vytvárať podmienky pre trhové hospodárstvo, v roku 1991 sa rozbehol privatizačný proces štátneho majetku.

V rámci spustenia transformačných a reformných procesov v Československu dochádzalo k snahám o prevedenie o prevedenie zmeny vzhľadom k existencii družstva zo strany jeho členov. V novembri 1990 požiadalo 213 členov JRD z Oravskej Poruby o rozdelenie družstva a vytvorenie menšinového právneho subjektu v Porube – Zábreži bez Žaškova. Dôvodov pre rozpad JRD, ktoré uviedli predkladatelia návrhu, bolo niekoľko. Argumentovali nedostatočnou organizáciou práce a riadenia vedúcich pracovníkov družstva, výsledkom ktorého bol jeho morálny a ekonomický rozklad. Príčinu nepriaznivej ekonomickej situácie v družstve videli aj vo vysokých výrobných, prepravných a technických nákladoch, ktoré si vyžadovala veľká vzdialenosť medzi porubským a žaskovským družstvom. Prejazdami medzi jednotlivými družstvami dochádzalo k nedostatočnej evidencii prevezených materiálov, motorového paliva.

Zásadným argumentom bolo azda poukázanie na nepriaznivé medziľudské vzťahy medzi Porubčanmi a Žaškovčanmi: „Tieto vzťahy boli násilne po zlúčení nútené a pretrvávali až do dnešného obdobia a rozhodnutia...“ Členovia hospodárskeho dvora v Žaškove naopak tvrdili, že pri spoločnom hospodárení boli uprednostňované družstevné dvory v Porube a Zábreži. Výsledkom rokovaní členov družstva bolo nakoniec uznesenie členskej schôdze zo dňa 9.3.1991 o rozčlenení JRD 1.máj a o dva dni neskôr bol prijatý návrh o premenovaní družstva na Poľnohospodárske družstvo(PD) Oravská Poruba – Zábrež. Na ustanovujúcej členskej schôdzi konanej 9.3.1991 si členovia novo vzniknutého subjektu zvolili nasledujúce predstavenstvo: Elenu Kackovú, Miloslavu Holubovú, Máriu Kubačkovú, Ing. Oľgu Rohrbacherovú, Jozefa Kacka, Jána Sopúcha, Oldřicha Šedého, Jána Faláta, Ing. Hanu Štajerovú, Ondreja Kuriša a Jána Podbrežného. Predsedom PD sa stal Ing. Ján Dudáš, podpredsedom Ing. Vladimír Hrivnák. Počet členov družstva sa po jeho rozdelení znížil na 291 osôb.