Oravská Poruba

Oravská Poruba

Názov obce: Obec, z ktorej pochádzam sa nazýva Oravská Poruba. Má štyri časti: Poruba, Diel, Zábrež a Gecel.
Pôvod názvu obce: Oravská Poruba bola založená okolo roku 1350. Na počiatku sa volala Jabloňovo. Neskôr sa premenovala na Oravskú Porubu a bola veľká ako dnešná časť Poruba.
Názov vznikol takto: Oravská – podľa rieky Oravy a názov Poruba vznikol odvodený od porub, lebo územie Poruby bolo zarastené lesmi a historické pramene uvádzajú, že osada Jabloňovo vznikla porubom lesov, patriacich kedysi Veľkej Vsi (dnešná Veličná).
Geografická šírka: 49°26` severnej šírky.
Geografická dĺžka: 19°18` východnej dĺžky.

Najbližší hraničný prechod: Nazýva sa Novoť – Ujsoly a je to hraničný prechod do Poľska.
Nadmorská výška: stredná – 595 mn., najvyššia – podľa záznamov katastra vrch Pečkova 734mn., najnižšia – leží v doline rieky Oravy 456,6 mn.
Prevažné horninové zloženie: Geologická stavba katastrálneho územia Oravskej Poruby je tvorená horninami Podtatranskej skupiny a mladými štvrťohornými (kvartérnymi) nánosmi – štrkmi, často prekrytými rôzne hrubým pokryvom splachových hlín. Mocnosť štrkových nánosov v oblasti Geceľa sa udáva od 2,24 do 3,46 m, pri Veličnej i viac (do 7,5 m). Podľa Grosa sú tu flyšové sedimenty Podtatranskej skupiny zastúpené zubereckým súvrstvím, t.j. striedaním vrstiev pieskovcov a ílovcov v rovnakom pomere.
Ťažené, alebo vzácne minerály: V blízkosti Oravskej Poruby sa nenachádzajú žiadne vzácne horniny ani minerály.
Povrchové celky: Reliéf Oravskej Poruby je veľmi členitý. Z najznámejších povrchových celkov sú tu: (už spomínaný) Pečkov, Veľká a Malá dolina (pri hranici s Jasenovou), Nové Lazy (s lyžiarskym vlekom), Chudovskô (pri hranici s Veľkou dolinou) a Vrchov.

Podnebie: Podľa odborníka na klimatogeografické typy pána Tarábeka, možno kataster Oravskej Poruby zaradiť do horskej klímy. Dolina rieky Oravy, južná a západná časť katastra patrí do horskej klímy mierne chladnej, centrálna časť patrí do horskej klímy chladnej. Horskú klímu mierne chladnú charakterizuje Tarábek ako klímu mierne chladnú s priemernými teplotami v januári od –4 až do –6°C, s júlovými priemernými teplotami 16 až 17°C a s ročným úhrnom zrážok 800 až 900mm a horskú klímu chladnú ako klímu, kde priemerné januárové teploty dosahujú –5 až –6,5°C, priemerné júlové teploty 13,5 až 16°C a ročné úhrny zrážok 800 až 1100mm. Pre lepšiu orientáciu v chode počasia v katastrálnom úseku Oravskej Poruby a jej širšieho okolia a pre porovnanie s ostatnými oblasťami oravského regiónu slúžia nasledovné tabuľky, ktoré uvádzajú priemerné hodnoty dvoch základných charakteristík (teploty vzduchu a atmosferických zrážok) tak, ako ich v rokoch 1951-1980 zaznamenali meteorologické stanice v rôznych častiach Oravy.
Zvláštnosti podnebia: Nevyskytujú sa tu žiadne neobvyklé javy podnebia, snáď okrem teplotnej inverzie.
Vodstvo (povodie): Riečna sústava Oravskej Poruby patrí do úmoria Čierneho mora. Riečnu os vytvára rieka Orava s ľavostrannými prítokmi. Významné toky (okrem Oravy) sú: Bajčiho jarok tečúci cez Gecel, Mlynský potok s prítokmi a potok Trsteník. Tieto toky sa zaraďujú do stredohorskej oblasti so snehovo-dažďovým režimom odtoku, kedysi najvyššie prietoky dosahujú rieky prevažne v apríli, najnižšie v januári. Prehľad základných charakteristík väčších vodných tokov v katastrálnom úseku Oravskej Poruby udáva nasledovná tabuľka:
Rieka: Cez územie Oravskej Poruby preteká rieka Orava. V katastrálnom úseku Oravskej Poruby sa nenachádzajú žiadne jazerá, vodné nádrže ani minerálne vody.
Pramene: Nachádza sa tu 6 rezervárov vody, ktoré napájajú pitnou vodou obyvateľov Oravskej Poruby, pričom časť diel zásobuje vodovod z Dolného Kubína.
Prevažujúce pôdne druhy: Z pôdnych druhov v predmetnom území majú prevahu bezskeletnaté hlinité, na štrkových nánosoch Veličianskej kotliny piesočnato-hlinité a na západnom a východnom okraji katastra až ílovito-hlinité pôdy.

Prevažujúce pôdne typy: V doline rieky Oravy má prevahu skupina nivných pôd, na štrkových nánosoch a náplavových kuželoch Veličianskej kotliny sú rozšírené ilimerizované pôdy oglejené až pseudogleje. V centrálnej časti katastra sú to väčšinou hnedé pôdy oglejené, lokálne gleje až rašelinné pôdy na rašeliniskách (pramenná oblasť Trsteníka), prípadne sa tu na lokalitách so zásaditejšou pôdnou reakciou môžu pomiestne vyskytovať i hnedé pôdy nasýtené. Do východnej časti katastra zasahuje z oblasti Chočských vrchov zóna ďalšieho pôdneho typu – zóna rendzín.
Využitie pôd: Pôdy sa využívajú prevažne na poľnohospodárske účely.
Rastlinstvo (rastlinný stupeň): Z fytogeografického hľadiska začleňujeme rastlinstvo okolia obce Oravská Poruba do oblasti západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale) do obvodu západobeskytskej flóry (Beschidicum occidentale) a okresu Západné Beskydy.
Prevažujúci porast: Na kosných lúkach dominujú druhy ako rezačka laločnatá, lipnica lúčna, kostrava červená, psiarka lúčna, timotejka lúčna, tomka voňavá, hrebienka obyčajná, iskerník prudký, ľadenec rožkatý, šalvia lúčna, ďatelina lúčna, králik biely, zvonček konáristý, skorocel kopijovitý, chrastavec roľný.

Na miestach spásaných dobytkom, prípadne na košarovaných miestach, počet lúčnych druhov ubúda a postupne prevládajú druhy ako štiav kyslý, skorocel väčší, ďatelina plazivá, pichliač roľný, alchemilka obyčajná a nevädza frygická. V jarnom období je najvýraznejšie zastúpená prvosienka vyššia a púpava lekárska, v jeseni jesienka obyčajná. Z nelesnej vegetácie nachádzame na zamokrených miestach zvyšky mokradných spoločenstiev rastlín, reprezentované druhmi ostríc (napr. ostrica metlinatá, ostrica žltá) a sitinami (napr. sitina rozložitá), so zastúpením druhov ako túžobník brestový, praslička močiarna, pichliač potočný, mäta dlholistá a konopáč obyčajný. Sporadicky sa vyskytuje pálka širokolistá a v skupinách rastúca trsť obyčajná. V okopaninách, na okrajoch obilných lánov, prípadne okolo poľných ciest sa rozšírili druhy ako kostihoj lekársky, horčica roľná, reďkev ohnica, mak vlčí, nátržník husí, pakost lúčny, kapsička pastierska, palina obyčajná, kozia noha hostcová, drchnička roľná, čakanka obyčajná a podobne.

Zalesnené vrcholové časti Vrchov a Pečkova, kde má prevažné zastúpenie smrek obyčajný, vytvárajú priestor pre výskyt lesných druhov rastlín. V prízemnej vrstve nachádzame pľúcnik lekársky, vreternicu hájnu, kopitník európsky, kysličku obyčajnú, kostihoj hľuznatý, bažanku trvácu, žindavu európsku, jarmanku väčšiu, čistec lesný, krtičník hľuznatý, jastrabník lesný, starček hájny, chlpaňu lesnú, medničku ovisnutú, cesnačku lekársku, udatník lesný, jahodu obyčajnú, trebuľku lesnú, tôňovku dvojlistú,kokorík mnohokvetý, fialku lesnú, knotovku červenú, ranostaj pestrý, viku kašubskú, pakost smradľavý, prasličku lesnú a mnoho ďalších. Na zamokrených miestach okolo pramenísk a jarkov rastie najmä záružie močiarne, nezábudka močiarna, valeriána lekárska. V lesných spoločenstvách je bohaté zastúpenie drevín, najmä krov, z ktorých počtom prevažujú baza čierna, lieska obyčajná, zemolez čierny, ostružina malina, ostružnica černicová, egreš obyčajný, trnka obyčajná, jarabina vtáčia, hloh obyčajný, bršlen európsky, svíb krvavý, kalina obyčajná. V stromovej vrstve je okrem smreka zastúpená borovica lesná, buk lesný, vtrúsene sa vyskytuje javor poľný, javor horský, javor mliečny, hrab obyčajný, brest hrabolistý, topoľ osikový.
Zaujímavosťou je pomerne početný výskyt duba zimného a to vtrúseného v lesných komplexoch aj skupinovite rozšíreného mimo lesa. V otvorenom priestore lúk a pasienkov významnú úlohu má zastúpenie drevín v brehových spoločenstvách, ktoré lemujú všetky vodné toky, prevažne jarky. Okrem už spomenutých drevín, ktoré tu sporadicky prenikajú z okrajov lesa, spomenieme dominujúce druhy vŕb (vŕba krehká, vŕba purpurová, vŕba rakyta) a občasne zastúpenú jelšu sivú a čremchu strapcovitú. Osobitný význam má úsek brehového porastu lemujúci ľavý breh rieky Oravy, ktorá tvorí zároveň časť hranice chotára obce. Ide o dominantný stromovo-krovitý pás, ktorého druhové zastúpenie zaraďuje toto spoločenstvo do podzväzu horských jelšín. V časti Geceľ, za čističkou odpadových vôd, je zaujímavý výskyt niekoľkých solitérov vŕby bielej a lipy veľkolistej, ktoré dosahujú značných parametrov.

Vzácne, chránené druhy rastlín: Aj keď hospodárska činnosť človeka výrazne prispela k zásadným zmenám, v prírodnom prostredí okolia obce a mnoho cenných biotopov zaniklo, nachádzame v tunajšej flóre aj zákonom chránené druhy rastlín, ktoré patria k druhom ohrozeným, ako sú napríklad snežianka jarná, ľalia zlatohlavá, orlíček obyčajný, päťtrstnica obyčajná, vemenník dvojlistý, kruštík tmavočervený a vstavačovec májový.

Prevažujúce druhy živočíchov: V Oravskej Porube sa nachádza viacero prírodných fenoménov, ktoré slúžia ako významné refúgiá (útočiská) pôvodného živočíšstva. Sú to napríklad dva rozsiahlejšie lesné komplexy. Jeden z nich sa nachádza v juhozápadnej časti chotára (oblasť Trsteník-Pečkov) a druhý približne v severovýchodnej časti chotára (oblasť Vrchy-Kuzmínovo). V týchto lesných celkoch môžeme stretnúť zo skupiny obojživelníkov napríklad skokana hnedého, alebo ropuchu bradavičnatú. Tieto druhy sú však aktívne najmä v noci, takže často unikajú našej pozornosti. Z plazov sa tu vyskytuje napríklad zvrchu hnedo sfarbená jašterica živorodá, u ktorej, na rozdiel od ostatných našich jašteríc, samička spravidla nosí svoje oplodnené vajcia až do doby liahnutia mláďat, prípadne ich kladie tesne pred liahnutím potomstva. Niekedy môžeme nájsť väčšie množstvo vyhrievajúcich sa týchto jašteríc pokope, nakoľko majú slabo vyvinuté teritoriálne správanie. Ďalej tu nájdeme vretenicu severnú, jediného nášho jedovatého hada, ktorý je žiaľ aj v súčasnosti celkom nezmyselne predmetom primitívneho sadizmu zo strany človeka.

Z fauny vtákov tu hniezdia napríklad niektoré veľké druhy ako bocian čierny, orol krikľavý, jastrab lesný, jastrab krahulec a myšiak hôrny. Viaceré druhy vtákov môžeme spoznať už z diaľky podľa typických zvukových prejavov oveľa skôr, ako ich zazrieme. To platí napríklad pre kukučku jarabú, tesára čierneho, ďatľa veľkého a iné. Zo spevavcov tu môžeme pozorovať alebo počuť nášho najväčšieho spevavca – krkavca čierneho a niektoré ďalšie druhy tejto skupiny, napríklad sojku škriekavú, aleboorešnicu perlavú, ktoré mnohý ľudia za spevavcov ani nepovažujú. Z ďalších spevavcov sa tu vyskytujú druhy ako oriešok hnedý, sýkorka uhliarka, pinka lesná, stehlík čížavý, hýľ lesný, slávik červienka, kolibkárik čipčavý s charakteristickým hlasom „cilp-calp“, drozd trskotavý a ďalšie. Z cicavcov tu môžeme stretnúť niektoré známe kopytníky, ako diviaka lesného, jeleňa hôrneho a srnca hôrneho. Zo skupiny drobných zemných cicavcov tu žijú napríklad ryšavka krovinná, ryšavka žltohrdlá, ako aj hmyzožravce piskor lesný a piskor malý, ktorého niekedy zastihneme aj v blízkosti našich príbytkov. Občas sa nám ukáže po strome šplhajúca veverica, ktorá patrí medzi hlodavce. Zo šeliem menšej veľkosti tu žije len lasica myšožravá, z väčších potom líška hrdzavá.

Celkom výnimočne, avšak predsa tu zistíme prítomnosť mačky divej, ale aj našich najväčších šeliem rysa ostrovida a medveďa hnedého. V týchto častiach chotára je veľmi pravdepodobný aj pravidelný pohyb vlka. K ďalším významným refúgiam pôvodného živočíšstva patria riečne ekosystémy. Jedná sa predovšetkým o vodný tok a alúvium Mlynského potoka a jeho prítokov, najmä v úsekoch s prirodzenými brehmi a so zachovalými brehovými porastami a bohatou sprievodnou vegetáciou a o jeden z najvýznamnejších prírodných fenoménov oravského regiónu – ekosystém rieky Oravy. Mlynský potok je žiaľ v intraviláne obce na veľkom úseku postihnutý z hľadiska existenčných podmienok pôvodných druhov živočíchov nevhodnými spôsobmi regulácie. To veľmi obmedzuje až znemožňuje prežívanie populácií rýb, ako napríklad pstruha potočného, trochu bizarne pôsobiaceho hlaváča pásoplutvého a množstva ďalších vodných a pri vode žijúcich organizmov.

Ten istý účinok má aj vypúšťanie neprečistených odpadových vôd priamo do vodných tokov, aj keď treba zdôrazniť, že pokiaľ má tok celkom prirodzený (alebo keď má jeho regulácia vhodne riešený prírode blízky charakter), je samočistiaca schopnosť takéhoto toku mimoriadne silná. Pozdĺž zachovalých úsekov Mlynského potoka a ostatných vodných tokov sa vyskytuje salamandra škvrnitá. Nachádzajú sa tu lovné teritóriá napríklad skokana hnedého a známeho hada, užovky obojkovej. Niekedy tu nad vodnou hladinou rýchlo preletí vodnár potočný, menší vták s výraznou hnedou náprsenkou, ktorý je obratným lovcom lariev hmyzu pod hladinou horských a podhorských tokov. Brehové porasty poskytujú prostredie na hniezdenie, ale aj na získavanie potravy veľkému počtu druhov vtákov. Z cicavcov, viazaných na vodné toky, tu možno predpokladať výskyt drobných živočíchov dulovnice väčšej a dulovnice menšej. Podhorskému charakteru rieky Oravy, na ktorom sa strieda pásmo lipňa a mreny, zodpovedá aj zloženie jeho fauny rýb.

Za pozornosť rozhodne stojí stabilný výskyt hlavátky veľkej, ktorá je celoeurópsky kriticky ohrozeným druhom. Početne hojné druhy rýb sú napríklad mrena severná, jalec hlavatý, jalec maloústy, ploska pásavá, hrúz škvrnitý a čerebľa pestrá. K menej početným druhom patria podustva severná, lipeň tymiánový, pstruh potočný a k zriedkavým druhom potom nosáľ sťahovavý, hlaváč európsky a dva nepôvodné druhy – pstruh dúhový a úhor európsky. Z fauny obojživelníkov tu okrem už spomenutého skokana hnedého a ropuchy bradavičnatej, môžeme zriedkavo pri rieke počuť hlas rosničky zelenej. Pomiestne, pozdĺž brehov rieky Oravy, bol zistený výskyt mloka horského, mloka karpatského a mloka hrebenatého. Z viac ako 150 druhov vtákov, zistených v alúviu rieky Oravy, našej pozornosti určite neunikne hojná kačica divá, občasný rýchli prelet rybárika riečneho a vodnára potočného, alebo nehybné čakanie volavky popolavej vo vode na svoju rybku.

Našej pozornosti neunikne ani na pohľad krkolomnejšie prelietajúci trasochvost biely, alebo trasochvost horský. Za potravou tu prilieta bocian čierny, hniezdiaci v lesoch ako aj jeho príbuzný bocian biely, ktorý hniezdi priamo v ľudských sídlach. K druhom, ktoré tu možno zaznamenať vzácnejšie, patrí napríklad nápadne červene sfarbený červenák karmínový a kúdelníčka lužná, ktorá si stavia svoje guľovité hniezdo, zavesené na konci konárov stromov pri okrajoch vôd. K typickým obyvateľom brehov rieky Oravy v oblasti Oravskej Poruby patrí aj kalužiačik malý, ktorý sa pri vyplašení ozýva charakteristickým volaním. Zo vzácnych a ohrozených druhov cicavcov sú typickými príkladmi obyvateľov brehov rieky Oravy už spomenutá dulovnica väčšia, dulovnica menšia a verejnosti známa, avšak v prírode ťažko priamo spozorovateľná šelma – vydra riečna. K mimoriadne významným útočiskám pôvodnej fauny patria aj v krajine rozptýlené mokrade (trvalo zamokrené stanovištia, medzi ktoré okrem pramenísk, močiarov, bažín, jazierok, vlkých lúk a pod., patria aj spomenuté vodné toky a ich alúviá).

V minulosti boli mokrade v súvislosti so snahou o možnosť ich poľnohospodárskeho využitia systematicky odvodňované, a tým väčšinou úplne zničené alebo podstatne zdegradované. Dnes patria podobne ako množstvo na ne viazaných organizmov k najohrozenejším prírodným objektom s potrebou prísnej ochrany. Niektoré z mokradí chotára Oravskej Poruby sa nachádzajú priamo v obci, ako napríklad lokalita poniže cintorína oproti domu č.164. Mokrade sú pre mnohé druhy živočíchov zo širokého okolia významným náleziskom potravy, mnohé druhy sú na ne viazané aj reprodukčne a stanovištne. Okrem množstva druhovhmyzu (napríklad vážky) a ďalších bezstavovcov viazaných na mokrade ako svoje existenčné prostredie, je v krajine bez mokradí ťažko možná existencia aj mnohých druhov stavovcov, ako napríklad obojživelníkov, niektorých druhov plazov, vtákov a cicavcov. Z obojživelníkov často nájdeme v otvorenej krajine pri menších vodných plochách, vrátane celkom malých mlák kunku žltobruchú. Z plazov sa tu hojne vyskytuje jašterica bystrá a na území s krovinatým porastom aj jašter bez končatín, slepúch lámavý. Najmä pri opatrnej chôdzi môžeme stretnúť aj vyhrievajúcu sa, prípadne pred nami do úkrytu unikajúcu vretenicu.

Z fauny vtákov je hojne zastúpená aj strnádka žltá, ktorú spoznáme podľa jej typického „ci-ci-ci-ci-ci-ci-cií“. Charakteristickým hlasom nás sprevádza škovránok poľný, pinka lesná a odniekiaľ z trávnatého porastu kde tu začujeme v období neskoršej jari aj chrapkáča poľného. Ďalej tu môžeme zazrieť strakoša červenochrbtého. Krovinaté porasti obýva penica hnedokrídla. Z dravých vtákov tu loví aj sokol myšiar a vzácnejšie možno zistiť aj prítomnosť sokola lastovičiara. Z cicavcov tu žijú známe druhy: zajac poľný, hraboš poľný alebo krt obyčajný. Svojím sfarbením chrbta nás zaujme ryšavka tmavopása s výrazným tmavým pozdĺžnym pásom na hrdzavohnedom podklade. Viaceré druhy živočíchov sa dokázali prispôsobiť prostrediu ľudských sídiel. Pre niektoré z nich sa dokonca sídla stali ich najviac využívaným prostredím. Druhová rozmanitosť živočíchov v sídlach je závislá okrem iného na tom, ako je sídelný útvar oživený (napríklad parkom, alejou, záhradami, brehovým porastom pozdĺž vodného toku a pod.). Z obojživelníkov do obce preniká ropucha bradavičnatá, ktorá tu loví hmyz a iné drobné živočíchy v záhradách. Často priamo pri domoch sa vyhrieva na slnku jašterica bystrá a niekedy je možné aj záhonoch nájsť jej drobné kožovité vajíčka.

Z druhov vtákov, ktoré sa celkom alebo takmer úplne adaptovali na život v blízkosti človeka, sa tu vyskytujú napríklad vrabec domový, belorítka domová, lastovička domová, škorec lesklý a žltochvost domový. Ďalej sa tu vyskytujú drozd čierny, drozd čvikota, stehlík konôpkár, penica čiernohlavá, hrdlička záhradná, sýkorka bielolíca, sýkorka belasá, stehlík pestrý a iné. Z voľne žijúcich druhov cicavcov tu nachádzame človekom menej obľúbené druhy, ako je napríklad myš domová, potkan hnedý (druh s pozoruhodne vyvinutou sociálnou štruktúrou rodinných zoskupení) a kuna kalná. Do záhrad prenikajú krt slepý a jež bledý. Priamo doma sa stretávame so švehlami, pavúkmi, koscami a mnohými inými druhmi. Spravidla dobre poznáme (aspoň na pohľad) niektoré druhy, ktoré sa nám „starajú“ do úrody na záhradkách, ako napríklad slizniak sieťkovaný, slimák záhradný, pásavka zemiaková, húsenice mlynárikov a podobne. Dávame si pozor na osy, včely, čmeliaky a sršne, ktoré proti nám môžu použiť svoje nepríjemné obranné systémy, ale aj samičky komárov a ovadov, ktoré riskujú svoj život, aby získali našu krv. V prírode nás najčastejšie zaujmú motýle alebo vážky, poletujúce v okolí vôd. Vody obýva množstvo lariev hmyzu.

Pri bližšom pohľade do čistejších vôd nás zaujmú pohyblivé drievka alebo zhluky kamienkov, čo sú v skutočnosti schránky lariev potočníkov. V znečistených alebo bahnitých vodách môžeme naopak natrafiť na červené, pohybujúce sa zhluky tubifexov.

Najbližšie chránené územie: Najbližšia CHKO (chránená krajinná oblasť) je Horná Orava a najbližší Národný Park je Malá Fatra a najbližšia chránená plocha je Park Gecel.
Počet obyvateľov: Podľa obecného úradu Oravskej Poruby počet jej obyvateľov je 911. Koncom roka 1999 tu bolo 875 obyvateľov.
Národnosti: Viac ako 99% obyvateľov sú Slováci, a jeden Francúz (podľa F na ŠPZ)
Prevládajúce vierovyznanie: Keďže dedinu pôvodne osídľovali evanjelici podľa Augsburgského vyznania je tu doteraz prevažná väčšina obyvateľov pokrstená za evanjelikov.
Zamestnanosť: Z produktívnej časti obyvateľstva Oravskej Poruby je zamestnaných v súčastnej dobe iba čosi cez 80% obyvateľov a z tohto počtu väčšina ľudí za prácou dochádza. Najčastejšie sa využíva autobusová doprava, výnimočne aj vlastnými prostriedkami, napríklad bicyklami, mopedmi, alebo aj autami.

Dochádzka za prácou: Agrodružstvo v Oravskej Porube zamestnáva asi 27 ľudí, väčšinou traktoristov, dojičky a pastierov, ďalej ľudia dochádzajú za prácou do Dolného Kubína, poprípade až do Českej Republiky na týždňové a sezónne práce.
Priemyselná výroba: Na území Oravskej Porube nachádzajú súkromné podniky ako sú stolárstvo Dušan Sopúch, píla ktorá reže kmene stromov na dosky a Zlieváreň Zábrež v časti Zábrež. Vyrábajú sa tu zliatiny kovov: antikorózne plechy, plechy pokryté vrstvou mosadze, atď.
Poľnohospodárstvo (zameranie): Na území Oravskej Poruby sa vo veľkom pestujú zemiaky, obilie (zrno, raž), kukurica. Ľudia si na svojich políčkach však vysádzajú aj plodiny ako kapusta, mrkva, petržlen, kaleráb, uhorky, fazuľa, hrach, paradajky, papriky, kvak, kôpor a mak.
Poľnohospodárske podniky: Jednotné roľnícke družstvo (v súčastnosti Agrodružstvo Oravská Poruba): JRD vzniklo v roku 1959. Po novembri 1989 nastali zásadné zmeny v ekonomickej štruktúre štátu. Postupne sa začali vytvárať podmienky pre trhové hospodárstvo, v roku 1991 sa rozbehol privatizačný proces štátneho majetku.

V rámci spustenia transformačných a reformných procesov v Československu dochádzalo k snahám o prevedenie o prevedenie zmeny vzhľadom k existencii družstva zo strany jeho členov. V novembri 1990 požiadalo 213 členov JRD z Oravskej Poruby o rozdelenie družstva a vytvorenie menšinového právneho subjektu v Porube – Zábreži bez Žaškova. Dôvodov pre rozpad JRD, ktoré uviedli predkladatelia návrhu, bolo niekoľko. Argumentovali nedostatočnou organizáciou práce a riadenia vedúcich pracovníkov družstva, výsledkom ktorého bol jeho morálny a ekonomický rozklad. Príčinu nepriaznivej ekonomickej situácie v družstve videli aj vo vysokých výrobných, prepravných a technických nákladoch, ktoré si vyžadovala veľká vzdialenosť medzi porubským a žaskovským družstvom. Prejazdami medzi jednotlivými družstvami dochádzalo k nedostatočnej evidencii prevezených materiálov, motorového paliva.

Zásadným argumentom bolo azda poukázanie na nepriaznivé medziľudské vzťahy medzi Porubčanmi a Žaškovčanmi: „Tieto vzťahy boli násilne po zlúčení nútené a pretrvávali až do dnešného obdobia a rozhodnutia...“ Členovia hospodárskeho dvora v Žaškove naopak tvrdili, že pri spoločnom hospodárení boli uprednostňované družstevné dvory v Porube a Zábreži. Výsledkom rokovaní členov družstva bolo nakoniec uznesenie členskej schôdze zo dňa 9.3.1991 o rozčlenení JRD 1.máj a o dva dni neskôr bol prijatý návrh o premenovaní družstva na Poľnohospodárske družstvo(PD) Oravská Poruba – Zábrež. Na ustanovujúcej členskej schôdzi konanej 9.3.1991 si členovia novo vzniknutého subjektu zvolili nasledujúce predstavenstvo: Elenu Kackovú, Miloslavu Holubovú, Máriu Kubačkovú, Ing. Oľgu Rohrbacherovú, Jozefa Kacka, Jána Sopúcha, Oldřicha Šedého, Jána Faláta, Ing. Hanu Štajerovú, Ondreja Kuriša a Jána Podbrežného. Predsedom PD sa stal Ing. Ján Dudáš, podpredsedom Ing. Vladimír Hrivnák. Počet členov družstva sa po jeho rozdelení znížil na 291 osôb.
Novo vzniknuté družstvo hľadalo nové výrobné a pestovateľské možnosti, ktoré by viedli k zlepšeniu jeho ekonomickej stability a zvýšilo tak aj vlastnú schopnosť konkurencie. Začalo sa zaoberať pestovaním jedlej huby hlivy ustricovej, pridružená výroba zmenila program na šitie posteľnej bielizne a uterákov, v prevádzke kovovýroby sa rozbehla výroba sústruhov. V nasledujúcom roku sa rozbehli práce na objekte pekárne, začal sa stavať nový senník a hnojisko. Uvažovalo sa o zlikvidovaní chovu oviec z maštale K-500. Ku dňu 28.1.1993 sa končil stanovený termín trnsformácie družstiev. K uvedenému dňu členovia družstva disponovali s 1090 ha pôdy. V Zábreži vložilo majetok do PD 50 vlastníkov pôdy, v Oravskej Porube 90. Počet členov družstva k 9.7.1993 sa uvádzal 244 osôb. Niektorí z nich žiadali vedenie družstva o vydelenie podielov z pôdy. Dňa 29.12.1994 sa konala prvá členská schôdza Agrodružstva OPZ Oravská Poruba. Vedenie družstva tvorili Ján Kutlík, Mária Kubačková, Ján Smolka, Ing. Oľga Rohrbacherová, Milan Bruncko, Ján Balo, predsedom sa stal Ing. Ján Bruncko. Počet členov družstva bol k 1.1.1995 bol 387. Agrodružstvo obhospodarovalo pôdu vo výmere 898,45 ha, z toho 287,4 ha ornej pôdy.

Agrodtužstvo OPZ Oravská Poruba, podobne ako väčšina družstiev na Slovensku, zápasí s nedobrou ekonomickou situáciou v republike, silnou konkurenciou v rezorte a nepremyslenou agrárnou politikou štátu. Postupom času sa ukázalo, že rozdelenie veľkých družstiev nebolo dobrým krokom a v súčasnej konkurencii obstoja prevažne veľké podniky. Ako konštatovalo samotné vedenie agrodružstva, investície do družstva sú oneskorené a realizujú sa nie v plnom rozsahu. Finančné prostriedky sú vynakladané prevažne do starých a opotrebovaných technológií, na nové výrobné postupy už investície nezvyšujú. V súčasnosti sa družstvo zameriava na chov hovädzieho dobytka a pestovanie silážnych plodín a zemiakov.

Vedúce plodiny: V Oravskej Porube sa vo veľkom pestujú zemiaky a obilie na siláž.
Živočíšna výroba: Agrodružstvo OPZ Oravská Poruba sa venuje chovu hovädzieho dobytka a ošípaných, ktoré sú porážané na bitúnku v Zábreži.
Lesné a vodné hospodárstvo: Lesy na území Oravskej Porube patria pozemkovému spoločenstvu vlastníkov lesa, teda urbáru v Oravskej Porube. V súčasnej dobe sa urbár pokúša omladzovať les výrubom a následnou výsadbou mladých stromkov. Odhad zalesnenosti územia je približne 20% podľa vedenia urbáru.
Prevládajúca drevina: Smrek obyčajný, ktorý je vysádzaný kvôli krátkej dobe rastu.
Využitie lesa: V lese sa ťaží drevo pre urbár, ktorý ho predáva na ďalšie spracovanie a zbytky sa predávajú súkromným osobám na vykurovanie. V Oravskej Porube existuje aj zväz poľovníkov, ktorí sa stará o divú zver a jej prípadnú reguláciu.

Vodné hospodárstvo (podnik zabezpečujúci zásobovanie vodou): Zdroje pitnej vody sú ošetrované svojpomocne, teda nestará sa o ne žiadna firma.
Zdroje pitnej vody: Na území Oravskej Poruby sa nachádzajú v súčasnosti rezervoáre pitnej vody, ktoré sú napĺňané zdrojmi vyvierajúcej vody. Sú to rezervoáre: Nižný potok, Vyšný potok, Za hôrkou.
Vodovod: Bol vybudovaný svojpomocne pred asi 48 rokmi.
Kanalizácia: Je v súčasnej dobe vo výstavbe.
Povodeň na najbližšej rieke: V roku 2004 zaplavila rieka Orava Veličianske futbalové ihrisko, polia v okolí rieky.
Doprava: V súčasnosti je v Oravskej Porube vybudovaná asfaltová cesta III. triedy, je tu možnosť pristáť vrtulníkom v Gäceli a športovo sa splavuje na kajakoch aj rieka Orava.
Dopravné ťahy smerujú do: V súčasnej dobe je možnosť dostať sa po ceste do Dolného Kubína a do Veličnej. Plánuje sa však aj výstavba cestnej komunikácie do Jasenovej.
MHD: V súčasnej dobe je počet liniek 7 a všetkými sa možno dostať do Dolného Kubína a Veličnej
Stav životného prostredia: Okolité životné prostredie nie je znečistené, alebo znečistené veľmi mierne. Najväčším zdrojom znečistenia je vypúšťanie odpadových vôd do potoka Trsteníka.
Služby: Nachádza sa tu bežné zásobovanie potravinami a Agrodružstvo zabezpečuje v prípade potreby prevoz dobytka na bitúnok, alebo ku veterinárovi.
Bytové hospodárstvo: V Oravskej Porube sú vystavané 4 bytovky, ktoré boli postavené JRD 1.máj v rokoch 1969 – 1970.
Obchody: Pred 5 rokmi sa v Oravskej Porube nachádzali dvoje potraviny a jeden zmiešaný tovar. V súčasnosti sú tu však len 2 obchody, z toho potraviny Igor Vozáry a Zmiešaný tovar Jarmila Bruncková.
Telovýchovné a športové zariadenia: Na území Oravskej Poruby sa nachádzajú 2 futbalové ihriská a lúžok(v lete sa hrá tenis, v zime hokej).

V súčasnosti prebieha svojpomocná výstavba tribúny na ihrisku Diel. Nachádza sa tu Telovýchovná jednota Oravská Poruba, ktorá sa zaoberá v lete futbalovými zápasmi (hráme 1triedu) a v zime hokejovými zápasmi. Nachádza sa tu aj lyžiarsky vlek VL-200.
Ich úspechy: 1988 – Prihlásenie futbalového oddielu do súťaže dospelých-11.miesto; prvý historický gól v majstrovskom zápase vsietil Slávo Kuriš proti Hornej Lehote, kde dosiahli remízu a prvý bod pre Oravskú Porubu (1:1)1994 – postup futbalového oddielu do najvyššej okresnej futbalovej súťaže (teraz oravskej)1997 – 1.ročník oficiálneho pochodu na bežkách šiestimi chotármi „Biela stopa“, na trase dlhej 25km, poriadaného v spolupráci s turistickým oddielom
Najväčšie úspechy: účinkovanie lyžiarskeho oddielu na krajských pretekoch,Účasť atlétov našej TJ na súťažiach : Medzinárodný maratón mieru v Košiciach, Brezniansky maratón, Žaškovský minimaratón,2. miesto v stolnotenisovom turnaji v okrese, 1. miesto žiakov vo futbale skup.A, 3. miesto vo futbale dospelých v okrese

Kultúrne inštitúcie: Nachádza sa tu Kultúrny dom v Oravskej Porube, ktorý bol nedávno zrekonštruovaný. Každoročne sa v Kultúrnom dome uskutočňuje zhromaždenie dôchodcov, pochovávanie basy, oslava narodenín obce.
Významné kultúrne podujatia: Každoročne sa uskutočňuje pochovávanie basy (koniec fašiangov, začiatok pôstu), stavanie mája sa vždy koná 28. apríla a jeho súčasťou je veselka, ktorá pokračuje až do nasledujúceho dňa, ďalej sa každoročne konajú slávnosti založenia obce, ktoré takisto sprevádza veselka a ochotnícke divadlo, slávy sa aj deň detí.
Kultúrnohistorické pamiatky: Najbližšie nachádzajúca sa kultúrnohistorická pamiatka je rodný dom Pavla Orzságha Hviezdoslava.
Cestovný ruch: Autokemping v Geceli, stretnutia vozidiel Vw Beatle, a možnosť rekreačného plávania pri Orave.
Možnosti na ubytovanie: Na území Oravskej Poruby sú v súčasnosti v prevádzke štyri priváty na prenájom, ďalej je možnosť ubytovanie v stanoch, alebo v bungalovoch v Kempe Gäcel.
Možnosti na stravovanie: V Oravskej Porube sú dva hostince: Hostinec za potokom (Jarmila Bruncková), a Hostinec u Maja (Martin Holý), vývarovňa Agrodružstva v Oravskej Porube a Tília kemp Gecel

Významné osobnosti: Ján Burian ( 06.06.1856 - 31.08.1915 ) učiteľ, redaktor, publicista
Ciele CR: Do ďalekej budúcnosti sa plánuje výstavba aquaparku v Zábreži a stavba Disneylandu v Geceli.
Iné poznatky: Miery a váhy v Oravskej Porube a Zábreži. Do poslednej štvrtiny 19.storočia sa v obciach používali nasledovné miery: dĺžka sa merala na šúchy, côle, linaje, láchtore a rífy; cesty sa merali na míle; plocha na kvadrantné šúchy, alebo kvadrantné côle; obsah sa meral na kubičné šúchy (napríklad dreva v krychliach); tekutiny sa merali so žajdlom alebo okovom;

1 láchor = 6 krát po jednom šúchu, meral 1meter, 8 decimetrov, 9 centrimetrov a 6 milimetrov.
1 šúch = delil sa na 12 cólov, meral 3 decimetre, 1 centimeter a 6 milimetrov.
1 côl = 2 centimetre, 6 milimetrov
1 linaja = 2 milimetre
1 ríf = 7 decimetrov, 7 centimetrov, 7 milimetrov
1 míľa = 7585 metrov, 9 decimetrov, 3 centimetre a 6 milimetrov
Váha: bola na funty, lôty, centy:

1 gram = 0,0571367 lôta, čiže jedna osemnástka alebo 17½ jedného lôta
1 funt = 0,56006 kila
1 lôt = 17,501 gramov
1 quintík = 4,3754 gramov
14 holbí = 6 litrov a 9 decilitrov

Miery a váhy neboli vždy a všade rovnaké. Používali sa preto „úradskie“ váhy, staré i nové, ktoré opatrovali richtári. Každý obyvateľ sa musel pridržiavať týchto mier a váh. Za pečenie malých chlebov, alebo za nedolievanie v krčmách bývali prísne tresty. Od konca 19. storočia sa i na Orave pristúpilo k metrickej sústave. Metrický úrad sa nachádzal v Dolnom Kubíne.