Olympijské hry

- boli najstaršie a najvýznamnejšie zo všetkých hier pre všetkých Grékov. Olympijské hry sa konali každé štyri roky, spravidla v júli alebo auguste. Každý kto sa chcel účastniť hier musel spĺňať štyri podmienky:

1. pretekár musel byť Grék a slobodný človek príslušný do daktorého mesta. Negrékom, t.j. barbarom a otrokom bola účasť zakázaná, ženám takisto.
2. nesmel sa previniť ťažkým zločinom a nesmela na ňom spočívať kliatba.
3. musel sa 10 mesiacov na hry pripravovať a úspešne absolvovať tréning v Élide.
4. nesmel byť občanom štátu, ktorý bol pre porušenie ekecheire vylúčený z hier.

Na hrách sa mohli zúčastniť všetci slobodní Gréci bez rozdielu. Králi a vládcovia tak ako pastieri. Iné je, či si to mohli dovoliť. Pokiaľ boli chudobní a mali nádej na úspech, ich výdaje platil štát z ktorého pochádzali. Divákmi mohli byť aj cudzinci a otroci, ale opäť iba muži. Ženám sa samotný prístup do Olympie nezakazoval, len sa nesmeli na hry pozerať. Každé štyri roky si tam usporadúvali vlastné hry a vždy sa dbalo na to, aby sa ich termín neprekrýval s dátumom mužských hier. Jedna žena smela a dokonca aj musela byt na mužských hrách. Bola to kňažka bohyne Démétér, ktorú volili osobitne na každú olympiádu.

Olympijské hry mali spočiatku iba jednu disciplínu: jednoduchý beh (dromos) na dĺžku jedného štadióna (197,27m). Pretekári bežali nahí a bosí po povrchu posypanom pieskom (čo sa s dnešnými podmienkami nedá porovnávať). Na 14. hrách zaviedli druhú disciplínu: dvojitý beh (dolichos) na dĺžku dvoch štadiónov. Na 15. hrách dlhý beh na 12 dĺžok štadióna, neskôr to bolo 24 dĺžok (4,2km). Na 18. hrách zaviedli zápasenie (palé) a päťboj (pentathlón), t.j. kombinované preteky v behu, skoku do diaľky, hode diskom, hode oštepom a v zápasení. Na 23. hrách zaviedli box (pyx), na 25. hrách 1. jazdeckú disciplínu (hippodromos). Od 33. hier bol ich súčasťou všeboj (pankration)- kombinácia boxu a zápasenia. Od 37. hier súťažili aj dorastenci. Ďalšie hry o ktoré sa olympijsky program rozšíril boli výhradne jazdecké. Na 96. hrách po prvý krát medzi sebou súťažili aj trubači a hlásatelia v sile hlasu o právo ohlasovať víťazov. Zaraďovanie nových disciplín a zvyšovanie počtu pretekárov malo za následok predlžovanie hier. Najskôr trvali jeden deň, neskôr sa predĺžili na päť dní. Z celkového času čo trvali olympijské hry pripadala iba polovica na športové súťaže. Druhú polovicu vypĺňali rozlične obrady na počesť bohov.

Antické správy hovoria celkom o 293 olympijských hrách. Vyše 250 je ich bezpečne doložených z rozličných prameňov. Prvé boli zahájené roku 776 pr.Kr .(tento dátum sa stal začiatkom gréckeho kalendára), posledné roku 393 po Kr. Po takmer 1200 rokoch ich zrušil v rámci boja proti pohanským kultom cisár Theodósios I.

Aký význam pripisovali Gréci olympijským hrám ja zrejmé z toho, že titul olympionika (t.j. olympijského víťaza, nie len účastníka hier) hodnotili ako najvyššiu poctu, ktorú mohol muž dosiahnuť. Jeho návrat do rodného mesta sa vyrovnal podľa Cicerona rímskemu triumfu , slávnostnému vjazdu vojvodcu po víťazstve vo významnej vojne do Ríma. Po celý život bol stredobodom pozornosti a úcty občanov, a ak o to stál mohol dostať ubytovanie a stravovanie z verejných prostriedkov. Mal právo, nepriznávané vždy ani panovníkom, aby si dal zaživa postaviť sochu v Altide; keď zvíťazil tri razy mohla mať jeho podobu. Ináč jeho jedinou odmenou ktorú v Olympii dostal bol veniec z listov posvätnej olivy, zasadenej vraj Héraklom.

Z gréckej požiadavky kalokagathie vyplývalo, že pri úsilí o dosiahnutie telesnej zdatnosti sa nemalo zabúdať na výkony ducha a umu. Okrem toho, že Heródotos tu čítal kapitoly zo svojich Dejín, Empedoklés svoje básne, Áetion tu vystavoval svoje obrazy a mnohí iní tu predvádzali svoje talenty, tak sa tu schádzal celý hellénsky svet. Olympijské hry umožňovali Grékom aby si upevňovali staré priateľstvá a nadväzovali nové, riešili si vzájomné spory a oficiálne delegácie gréckych štátov tu dojednávali zmluvy.
Počas trvania olympijských hier platila v celom Grécku ekecheira (t.j. všeobecne platný mier). Ten štát, ktorý porušil posvätnú ekecheiru, bol automaticky vylúčený z hier. Nik nesmel vstúpiť na pôdu Olympie so zbraňou v ruke.

O priebeh hier sa starali hellanodíkovia, priami podriadení élidskej vláde. Boli zároveň sudcami, vyhlasovateľmi víťazov, strážcami posvätného mieru, určovali presný termín hier, trestali previnilcov voči pravidlám, ich rozhodnutia boli nemenné a vždy museli byť spravodlivé.
Hry sa začínali i končili obetami pri Diovom oltári, ktorý stal na posvätnom okrsku Olympie- Altide. Kedysi bola ohraničená hradbami s piatim bránami. Ďalej tu stál symbolický Pelopov hrob, za ním Filippeion, Hérin chrám (najstarší chrám na gréckej pôde), pokladnice dvanástich gréckych štátov, pokutové sochy (tie museli postaviť štáty, ktorých hráči porušili prísahu o čestnom boji- počas 1200 rokov sa to stalo iba šesťkrát), Diov chrám (postavil ho Libón z Élidy , Feidias preň vytvoril slávnu Diovu sochu), podľa Plinia tu stálo 3000 sôch. V Olympii sa nachádzali gymnáziá, palaistry, kúpele, bazény, hotel pre oficiálnych hostí, štadión- bežecká trať, hipodróm- dráha pre konské štvorzáprahy.