Najlepšou ilustráciou o priebehu olympijských hier sú sochy s veľkou umeleckou hodnotou či už od anonymných autorov, alebo od autorov svetového mena. V origináloch sa nám zachovalo len asi 10 sôch, ostatné poznáme z rímskych kópií. K tým najslávnejším patria napr. dielo Myróna: Diskobolos; Polykleita: Diskoforos- atlét nesúci disk, Doryforos- atlét nesúci oštep, Diadúmenos- atlét uväzujúci si stužku; ďalej diela Lýsippa: atlét čistiaci sa škrabadlom, atlét natierajúci sa olejom. Rôzne súťažné disciplíny sú zobrazené na keramike, ktorej sa našlo všade hojnosť a podáva nám obraz toho, ako jednotlivé disciplíny prebiehali.
V mnohých prípadoch sa pletie Olympia s Olympom. Hora Olymp(os) leží na severe starovekého Grécka, na hranici z Macedóniou, zatiaľ čo Olympia na severozápade Peloponézu. Podľa tradície na Olympe sídlili hlavní grécki bohovia a v Olympii sa pôvodne uctievala bohyňa zeme Gaia, neskôr hlavne najvyšší boh Zeus, ale najstarší v Olympii zistený chrám bol zasvätený Hére.

Hry založil vraj Hérakles po návrate Argonautou z Kolchidy, aby sa na nich schádzali na preteky zdatnosti a upevňovania priateľských vzťahov. Podľa inej verzie ich založil na počesť svojho víťazstva nad kráľom Augeiom. Podľa ďalšej ich založil Héraklov potomok Oxylos. Za zakladateľa považujú mýty aj dobyvateľa Peloponézu Pelopa, syna kráľa Tantala. Podľa archeologických nálezov Olympia existovala ako kultové stredisko už od Mykénskych čias.