1476 Kolumbus stroskotal a dostal sa Portugalska, kde sa dlhodobo snažil pre svoje plány získať Jána II.Keď ho panovník odmietol,odišiel do Španielska.
Tam sa mu podarilo presvedčiť kráľovnú Isabelu,ktorá uverejnila,že zemepis a Boh sú na jeho strane.V auguste 1942 Kolumbus na troch nevelkých lodiach v spoločnosti 90 mužov vyplával.O dva mesiace neskôr našiel ostrov-išlo o jeden zo súostroví Bahám a považoval ho za Indiu.Jeho obyvateľov pomenoval“Indiánmi“.Všimol si,že nosia drobné zlaté ozdoby,plával ďalej a objavil Kubu.O tom sa domnieval,že leží pri pobreží Japonska,neskôr však zistil že je pri brehu Číny.Pomyslel si,že dvor Veľkého chána,ktorý vyše pred 200 rokmi popísal Marco Polo bude neďaleko.Ďalší ostrov pomenoval Hispaniola,pretože mu pripomínal Španielsko.Založil koloniu a nechal tam 38 mužov.Ešte tri mesiacesa plavil pozdĺž Západnej Indie,kde sa otočil a išiel domov.
Doma v Barcelone sa chvastal čo všetko dokázal.Hovoril o zlatých ozdobách,ktorý bol náznakom
velkého bohatstva.Zlato mohol získať len ten,kto nadviaže kontakt s Velkým chánom.Podarilo sa mu
tak dosiahnúť priazeň:Ferdinand a Isabela presvedčili pápeža,aby podporil ich nárok na nové objavené
územie,a aby poskytli Kolumbusovi prostriedky na ďaľšiu výpravu.

Plavby po Atlantiku,ktoré zmenil svet.

Keď sa Kolumbus roku 1943 vrátil do Európy,spôsobil svojími správami zmätok v portugalsko-španielských vzťahoch.Portugalskí obyvatelia až doteraz našli najviac obchodných ciest,ktoré viedli až k pobrežiu Afriky.Roku 1481 mu pápež oficiálne prisľúbil všetky krajiny južne od Kanárských ostrovov.Španielsko však severojužné delenie odmietlo. Ferdinand a Isabela vzniesli nárok na všetky nové objavené územia na západe a požidali pápeža Alexandra VI.,zjednať spravodlivosť.V r.1493 rozhodol,aby deliaca čiara viedla kolmo vo vzdialenosti 600 km.západne od Azorských ostrovov s tým že:všetky územia ležiace na východ pripadnú Portugalsku a všetky územia na západ naopak Španielsku.S tým však Ján II.nesúhlasil,pretože delica čiara by prechádzala cez oblasti priaznivé vetrom,ktoré poháňali jeho lode na juh.Španieli napokon ustúpili a deliaca čiara sa posunula takmer 1600 km.na západ,aby portugalské lode mohli plávať k juhu a východu a aby nenarušili výsostné vody Španielska.Vtedy ešte nikto netušil,že deliaca čiara prechádzala východným pobrežím Južnej Ameriky.V r. 1500 portugalský moreplavec Pedro Cabral narazil cestou do Indie na obrovský výbežok presahujúc do portugalského pásma.Uplatnil nárok o budúcu Brazíliu,ktorá pripadla
Portugalcom.Na začiatku 15.storočia sa všetky vzťahy,ktoré Europa nadviazala medzi Afrikou a Východom sa konala na súši.Ovšem boli riedke a cesta trvala dlho.V oboch Amerikách – sveta - dieloch,ktoré ako prvé pocítili európsky vplyv mali nové nastolené kontakty pre domorodcov,ktoré často vyvolali katasrofálne dôsledky.Mnoho civilizácií Južnej a Strednej Ameriky zažili zostup vojny a vpád.Niektoré kmene ako Astékovia a Inkovia vybudovali mocné ríše.Napríklad peruanský Močikovia či stredoamerickí Mayovia vytvorili skvelé umenie.S príchodom Europanov boli tieto kultúry odsúdené k zániku.Na bodliach,v sedle koní a s puškami v ruke votrelcineporaziteľný.Miestná civilizácia sa hrútila od Mexika smerom na juh až po Peru a na východ k Amazonke.Prvý účinok dobytej Ameriky,ktorú Európa pocítila bol obrovský príliv drahých kovov.
Pred 50 rokmi si Španieli priviezli 16 000 ton streibra a 180 ton zlata v podobe umeleckých predmetov.Svet tak navždy prišiel o jedinečné umelecké odkazy.Avšak kontakty s Novým svetom mali i svoje priaznivé stránky.V andských výšinách rástli desiatky druhov zeleniny,ktoré ešte v Európe nepoznali : zemiaky,rajčiaky,kukurica a iné.Neznámy bol aj tabak.V priebehu storočí boli z juhoamerických surovín vyrobené tisíce liekov.