Objavenie Ameriky

Krištof Kolumbus


Keď sa Kolumbus vrátil z nového sveta 15.3.1493,kráľ Ferdinand I. Aragónský a kráľovná Isabela Kastilská mu udelili titul „Admirál morí a oceánu,guvernér ostrovov.“Mesiac neskôr v barcelonskom dvore tvrdil, že pristál pri brehu Číny.
Narodil sa r.1451 v Janove-námorný prístav.Počas plavby pozdĺž atlantického pobrežia od Británie až po západnú Afriku sa stal námorníkom.Pobrežie západnej Afriky už v tej dobe preskúmali portugalskí moreplavci,pomocou ich učeným princom Jindřichem Moreplavcem.Zdalo sa,že plávať okolo východného pobrežia Afriky,nikto nevedel.Kolumbus mal lepší nápad.Už pred niekoľkými storočiami zistili,že Zem je guľatá.Bolo možné dosiahnúť Indiu,Kathaje (Čína) a Cipanga ( Japonsko) plavbou po Atlantiku.Paolo Toscanelli spočítal,že cesta je dlhá asi 5600 km.Tento odhad potvrdil aj Kolumbus.V r.

1476 Kolumbus stroskotal a dostal sa Portugalska, kde sa dlhodobo snažil pre svoje plány získať Jána II.Keď ho panovník odmietol,odišiel do Španielska.
Tam sa mu podarilo presvedčiť kráľovnú Isabelu,ktorá uverejnila,že zemepis a Boh sú na jeho strane.V auguste 1942 Kolumbus na troch nevelkých lodiach v spoločnosti 90 mužov vyplával.O dva mesiace neskôr našiel ostrov-išlo o jeden zo súostroví Bahám a považoval ho za Indiu.Jeho obyvateľov pomenoval“Indiánmi“.Všimol si,že nosia drobné zlaté ozdoby,plával ďalej a objavil Kubu.O tom sa domnieval,že leží pri pobreží Japonska,neskôr však zistil že je pri brehu Číny.Pomyslel si,že dvor Veľkého chána,ktorý vyše pred 200 rokmi popísal Marco Polo bude neďaleko.Ďalší ostrov pomenoval Hispaniola,pretože mu pripomínal Španielsko.Založil koloniu a nechal tam 38 mužov.Ešte tri mesiacesa plavil pozdĺž Západnej Indie,kde sa otočil a išiel domov.
Doma v Barcelone sa chvastal čo všetko dokázal.Hovoril o zlatých ozdobách,ktorý bol náznakom
velkého bohatstva.Zlato mohol získať len ten,kto nadviaže kontakt s Velkým chánom.Podarilo sa mu
tak dosiahnúť priazeň:Ferdinand a Isabela presvedčili pápeža,aby podporil ich nárok na nové objavené
územie,a aby poskytli Kolumbusovi prostriedky na ďaľšiu výpravu.

Plavby po Atlantiku,ktoré zmenil svet.

Keď sa Kolumbus roku 1943 vrátil do Európy,spôsobil svojími správami zmätok v portugalsko-španielských vzťahoch.Portugalskí obyvatelia až doteraz našli najviac obchodných ciest,ktoré viedli až k pobrežiu Afriky.Roku 1481 mu pápež oficiálne prisľúbil všetky krajiny južne od Kanárských ostrovov.Španielsko však severojužné delenie odmietlo. Ferdinand a Isabela vzniesli nárok na všetky nové objavené územia na západe a požidali pápeža Alexandra VI.,zjednať spravodlivosť.V r.1493 rozhodol,aby deliaca čiara viedla kolmo vo vzdialenosti 600 km.západne od Azorských ostrovov s tým že:všetky územia ležiace na východ pripadnú Portugalsku a všetky územia na západ naopak Španielsku.S tým však Ján II.nesúhlasil,pretože delica čiara by prechádzala cez oblasti priaznivé vetrom,ktoré poháňali jeho lode na juh.Španieli napokon ustúpili a deliaca čiara sa posunula takmer 1600 km.na západ,aby portugalské lode mohli plávať k juhu a východu a aby nenarušili výsostné vody Španielska.Vtedy ešte nikto netušil,že deliaca čiara prechádzala východným pobrežím Južnej Ameriky.V r. 1500 portugalský moreplavec Pedro Cabral narazil cestou do Indie na obrovský výbežok presahujúc do portugalského pásma.Uplatnil nárok o budúcu Brazíliu,ktorá pripadla
Portugalcom.Na začiatku 15.storočia sa všetky vzťahy,ktoré Europa nadviazala medzi Afrikou a Východom sa konala na súši.Ovšem boli riedke a cesta trvala dlho.V oboch Amerikách – sveta - dieloch,ktoré ako prvé pocítili európsky vplyv mali nové nastolené kontakty pre domorodcov,ktoré často vyvolali katasrofálne dôsledky.Mnoho civilizácií Južnej a Strednej Ameriky zažili zostup vojny a vpád.Niektoré kmene ako Astékovia a Inkovia vybudovali mocné ríše.Napríklad peruanský Močikovia či stredoamerickí Mayovia vytvorili skvelé umenie.S príchodom Europanov boli tieto kultúry odsúdené k zániku.Na bodliach,v sedle koní a s puškami v ruke votrelcineporaziteľný.Miestná civilizácia sa hrútila od Mexika smerom na juh až po Peru a na východ k Amazonke.Prvý účinok dobytej Ameriky,ktorú Európa pocítila bol obrovský príliv drahých kovov.
Pred 50 rokmi si Španieli priviezli 16 000 ton streibra a 180 ton zlata v podobe umeleckých predmetov.Svet tak navždy prišiel o jedinečné umelecké odkazy.Avšak kontakty s Novým svetom mali i svoje priaznivé stránky.V andských výšinách rástli desiatky druhov zeleniny,ktoré ešte v Európe nepoznali : zemiaky,rajčiaky,kukurica a iné.Neznámy bol aj tabak.V priebehu storočí boli z juhoamerických surovín vyrobené tisíce liekov.

Kurare,ktorú amazonskí Indiáni používajú ako jed.Pokým sa Španielsko chystalo tešiť z Kolumbusových úspechov na západe,Portugalsko aj naďalej podporovalo plavby na juh a východ.Roku 1497 Vasco de Gama,muž so železnou vôlou oboplával mys Dobrej nádeje,preskúmal východné pobrežie Afriky a neskôr zamieril k Indií s cielom spochybniť arabský monopol na obchod s touto oblasťou.Bola to pochmúrna cesta – jeho plavby cez Atlanantický oceán trvali tri mesiace.Týmto však potvrdil,že túto trasu sa dá použiť.V nasledujúcom desaťročí sa Portugalci naviazali na Vacso de Gama –rozvinuli obchod s Indiou a podnikli ďalší nápor na ostrovy juhovýchodnej Ázie.V roku 1520 obchod s juhovýchodnou Áziou ovládli.Nastal posledný krok:preplávať Tichý oceán. Amerika je v skutočnosti obrovská pevnina-nižšie sa rozkladá ďalší oceán.V roku 1513,keď Vasco Núnez de Balboa prekročil Panamskú šiju a pristál pri brehoch Pacifiku.Prvá plavba okolo Zeme v rokoch 1519-1522 ukázala,ako Amerika vyzerá v južnom cípe.Tento svetadiel sa menuje po Amerigu Vespuccim-cestovateľ 1501-1502 preplával pozdĺž východného pobrežia Južnej Ameriky a dostal sa do Patagonie.A.Vespucci pochádzal z Florencie,bol však hlavným kormidelníkom španielskeho námorníctva.Behom plavby si všimol,že línia pobrežia smeruje k juhu a uvedomil si,že nie je možné aby išlo o Ďaleký východ.Usúdil,že pevnina-nech už
prechádza cez mys,alebo sa tiahne k južnému pólu –nutne leží medzi Európou a Čínou.V roku 1504 napísal,že je na mieste na novom svete.Amerika - nový kontinent sa pomenoval podľa neho.