referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Gizela
Utorok, 17. mája 2022
Kuba
Dátum pridania: 14.08.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: adamsuja
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 126
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 15.3
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 25m 30s
Pomalé čítanie: 38m 15s
 
V roku 1934 Batista s armádou, ktorí boli skutočnou mocou na Kube, nahradili Graua Carlosom Mendietom y Montefur. V roku 1940 sa stal prezidentom sám Batista. Batista bol zvolený prezidentom s podporou komunistami ovládaných odborov. On a jeho administratíva zaviedli sociálne reformy a novú progresívnu konštitúciu. Viacerí komunisti zastávali v jeho administratíve rôzne funkcie. Pod Batistovým vedením Kuba formálne vstúpila do druhej svetovej vojny ako spojenec USA, na vojenských akciách sa však vo väčšom merítku nepodieľala. V roku 1944 v súlade s konštitúciou Batista odstúpil a za jeho nástupcu bol zvolený Ramón Grau. Grau inicializoval vyššie výdavky na zdravotníctvo, vzdelanie a bývanie, jeho liberáli však boli nepriateľmi komunistov a Batista bol v opozícii k väčšine Grauovho programu.

V roku 1948 bol Grau vystriedaný ďalším liberálom, Carlosom Prío Socarrásom, Grauovým ministrom práce, ktorého komunisti nenávideli. Prío bol menej principiálny ako Grau a a za jeho vlády stúpla korupcia. Čiastočne to spôsobil prílev hráčskych peňazí do Havany, ktorá sa stala centrom mafiánskych operácií. Prío však vykonal aj reformy ako založenie Národnej banky a stabilizáciu kubánskej meny. Americké peniaze zvýšili životný štandard, ale priepasť medzi bohatými a chudobnými sa zväčšila.

Od Batistu ku Castrovi

Voľby v roku 1952 boli v zmení boja medzi Robertom Agramonte z ortodoxnej strany, Dr. Aureliom Heviom a Batistom, ktorý sa usiloval o návrat do úradu. Keď už bolo zjavné, že Batista nemá šancu vyhrať, zorganizoval prevrat a 10. marca 1952 sa chopíil moci s pomocou nacionalistických zložiek armády a komunistov ako dočasný prezdient na dva roky. V rkou 1954 pod tlakom USA súhlasil s voľbami. Liberáli postavili ako kandidáta exprezidenta Graua, stroskotali však na obštrukciách zavedených vopred Batistom. Batista si tak zaistil zvolenie v riadnych voľbách. Jeho režim bol poznačený korupciou a útlakom. Batistova polícia bola známa zastrašovacou taktikou a násilím.

Toto sa zmenilo v roku 1956, kedy skupina povstalcov, väčšinou mladých idealistických nacionalistov vrátane Fidela Castra pristala v lodi z Mexika a založila hnutie odporu v horách Sierra Maestra. (Castro odišiel do Mexika po prepustení z väzenia kde bol za účasť na na útoku rebelov na kasárne v Santiago de Cuba.) Batistove jednotky zabili mnohých rebelov, ostatní však v horách pokračovali v odpore. Ako odpoveď Batista spustil represálie voči opozícii, čo bola chyba, ktorá prispela k podpore povstania.

Hnutie 26. júla

V priebehu rokov 1952 až 1956 sa do čela opozície dostalo Hnutie vedené Fidelom Castrom. Už v septembri 1952 založil na Havanskej univerzite prísne konšpiratívnu organizáciu, ktorá si kládla za cieľ 26. júla 1953, v deň 100. výročia narodenia José Martího ozbrojeným povstaním zaútočiť na diktatúru. Taktiež táto organizácia bola ovplyvnená revolučne demokratickými ideami Martího a myšlienkami národno oslobodzovacej revolúcie minulého storočia.

Hnutie 26. júla preberá ideové dedičstvo José Martího a tvorivo ho aplikuje na nové sociálno ekonomické a politické pomery panujúce na Kube v r. 1952. Hnutie 26. júla pripravovalo na 26. júla 1953 útok na sklad zbraní v Santiagu de Cuba. Cieľom povstania bolo získať zbrane, rozdať ich ľudu a výzvou k ľudu rozpútať revolúciu, ktorá by zmietla diktatúru..

K upevneniu konšpirácie bol vytvorený výbor, ktorý sledoval dodržiavanie konšpiračných pravidiel. Najsilnejšiu oporu našla v provincii Pinar del Rio, v Artemisi, odkiaľ pochádzala 1/3 bojovníkov pri Moncade. Hnutie 26. júla sa spočiatku vyvíjalo v prísnej ilegalite a ani Ľudová socialistická strana Kuby nemala presne prehľad ani o povahe a rozsahu, ani o cieľoch Hnutia vedeného Fidelom Castrom.

Zahájenie boja

26.júla 1953 v meste Santiago de Cuba zaútočila skupina Fidela Castra na kasáreň Moncada, a zahájila tým ozbrojené povstanie proti režimu generála Batistu. Prvé výstrely za svitania 26. júla 1953 ohlasovali začiatok jednej z najdramatickejších a najobdivuhodnejších revolúcií našej doby. Cieľom ozbrojeného povstania bolo dobyť sklad zbraní, obsadiť najdôležitejšie strategické body Santiaga, rozdať zbrane ľudu, a tým zahájiť revolúciu. Sily však boli príliš nerovné. Povstanie stroskotalo pre slabú výzbroj, izolovanosť, malý počet bojovníkov a nedostatočnú prípravu.

Z celkového počtu 160 povstalcov ich bolo po skončení povstania viac ako 100 vo väzení zákerne zavraždených a zbytok postavený pred batistov súd. Mladý vlastenec Abel Santamaria viedol skupinu 25 vlastencov na kasáreň Moncada z jednej strany a Raúl Castro, takmer ešte chlapec, zo strany druhej. Vodca povstania, Fidel Castro, viedol najväčšiu skupinu proti hlavnej bráne. Nešťastnou zhodou okolností v rozhodujúcom momente, kedy sa povstalci priblížili do bezprostrednej blízkosti kasáreň, sa objavila vojenská hliadka, ktorá vyhlásila poplach a zalarmovala vojakov. Moment prekvapenia, ktorý mal mať v útoku rozhodujúcu úlohu, bol stratený.

V to júlové ráno sa útok nepodaril a povstanie bolo porazené. Po útoku bola diktatúra nútená odhodiť masku liberalizmu a uchýlila sa k najsurovejším zločinom. Jej oporou sa stal teror, útlak a vraždenie. Tí, ktorí mali ešte pred 26. júlom 1953 ilúzie o povahe režimu, po tomto dátume vytriezveli. Povstanie znamenalo zlom v politickej situácii krajiny. Bola zahájená etapa ozbrojeného boja proti diktatúre.

V októbri 1953 bol v Santiagu de Cuba zahájený súd nad niektorými vodcami povstania. Povstalci boli odsúdení na dlhé roky vo väzení. Fidela Castra ako vodcu povstania odsúdili na 15 rokov. V máji 1955 bol však pod tlakom más prepustený a odišiel – najskôr do Miami a neskôr do Mexika, aby pokračoval v boji proti diktatúre. Jeho činnosť v USA bola rovnako ako v Mexiku pod neustálou kontrolou kubánskej tajnej polície. Len niekoľkokrát sa mu podarilo úplne jej zmiznúť z očí a uniknúť sledovaniu. Úrady však o jeho činnosti vedeli dosť. Svedčí o tom aj rozsiahly policajný spis v havanskom archíve.

 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Kuba SOŠ 2.9644 3895 slov
Kuba SOŠ 2.9586 1455 slov
Kuba SOŠ 3.0010 1303 slov
Kuba SOŠ 2.9625 903 slov
Kuba SOŠ 3.0297 1309 slov
Kuba GYM 2.9802 312 slov
Kuba GYM 2.9668 2289 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.