Osmanská ríša

Osmanská ríša bola jednou z najväčších a najmocnejších ríší v priestore pri Stredozemnom mori. Ríša existovala v rokoch 1281 až 1923 a počas tejto doby zahrňovala oblasti Malej Ázie, Balkánu, Čiernomoria, Blízkeho a Stredného východu a severnej Afriky. Ríša mala od 16. storočia úplne islamský charakter Božieho štátu, v ktorom už od začiatku vládli sultáni dynastie Osmanovcov (Ottomanovcov). Vďaka svojej polohe bola Osmanská ríša spojnicou medzi európskym a ázijským kontinentom

Dejiny

Ríša bola založená roku 1281 náčelníkom (bejom) jedného z tureckých kmeňov v Malej Ázii Osmanom I., od ktorého sa odvodzuje názov štátu. Murad I. bol prvým osmanským panovníkom, ktorý sám seba označil za sultána. V roku 1453 sultán Mehmed II. rozvrátil Byzantskú ríšu dobytím Konštantínopolu, z ktorého urobil svoje hlavné mesto pod menom Istanbul. V 16. storočí za panovania sultána Sulejmana I. dosiahla Osmanská ríša svoj zenit, vydobyla si postavenie svetovej veľmoci, zabrala pritom územie predtým samostatných kresťanských štátov v juhovýchodnej Európe (Bulharsko, Srbsko, Valašsko, časť Uhorska atď.), jej rozloha činila viac ako 11 955 000 km². V porovnaní s Európou však boli Turci viac tolerantní voči slobode náboženského vyznania a kultúrnej identite národov na zabranom území, kde bola ponechaná určitá voľnosť. Samotní Turci potom preberali niektoré kultúrne zvyky kresťanskej Európy.

Osmanskí sultáni sa v neskorších rokoch márne snažili zabrániť vzrastajúcej sile európskych veľmocí, a to aj v zámorských kolonizovaných teritóriách. V 17. storočí Osmanská ríša bola vo vojne na východe s Perziou, na severe s Ruskom a na severozápade s habsburskou monarchiou. Po prehranej druhej bitke pri Viedni roku 1683 bola už upadajúca moc sultánov úplne zreteľná. Vnútri ríše skutočnú moc držali v rukách príslušníci janičiarov, elitných vojenských jednotiek, ktoré v predchádzajúcom období pomohli sultánovi dobyť obrovské územia. Proti osmanskej moci sa búrili balkánske národy a v 19. storočia sa ríša ako chorý muž na Balkáne začala definitívne rozpadať. Začiatkom 20. storočia bola už úplne v rukách zahraničného kapitálu a na medzinárodnom poli vystupovala ako polokolónia. Osmanská ríša sa zúčastnila prvej svetovej vojny na strane Ústredných veľmocí, po vojne sa v Turecku rozpútalo národno-oslobodzovacie hnutie a roku 1923 bola vyhlásená Turecká republika.

Osmanská dynastia alebo dynastia Osmanovcov (Ottomanovcov) vládla v Osmanskej ríši od roku 1281 do roku 1923. Faktickým zakladateľom dynastie bol Osman I.. V roku 1383 sa Murad I. ako prvý panovník Osmanskej ríše vyhlásil za sultána. Od roku 1517 sa sultánski panovníci označovali tiež za chalífov (kalifov).