Matej Bel
Narodenie: Narodil sa 22. marca 1684 v neveľmi bohatej, remeselnícko-roľníckej rodine v Očovej.
Rodičia: Jeho otec Matej Bel-Funtík bol mäsiar a matka bola Alžbeta Česnegiová, ktorá pochádzala z nižšej šľachty.
Súrodenci: Neexistujú doklady o tom, že by mal súrodencov.
Detstvo: Vyrastal pod ochranou starej mamy. Stará mať bola zdrojom nielen fantastických rozprávok, ale hlavne spomienok na dramatické udalosti minulých rokov. Výchova a rozprávanie starej matere a prekrásna podpolianska príroda vzbudili záujem o dejiny a poznávanie prírodných krás a zaujímavosti kraja. Toto neskôr prerástlo vo vážny vedecký záujem.
Štúdium: Otec postrehol v synovi talent a tak už ako šesťročný študoval na súkromnej škole v Lučenci, potom v Kalinovej a Dolnej Strehovej. Spolužiaci ho týrali, ale uvedomujúc si dôveru svojho otca to nevzdal a bol vzorným študentom. Už počas štúdia sa prejavili jeho všestranné záujmy: popri teológii ho zaujala filozofia, medicína, prírodné vedy, jazyky a pedagogické smery. V roku 1695 sa dostal na banskobystrické gymnázium. Potom na gymnázium do Bratislavy, ďalej do Vesprému a do Pápy. V roku 1704 sa vrátil do Banskej Bystrice, kde zmaturoval. Po maturite išiel študovať filozofiu a teológiu na Univerzitu v Halle. Štúdium v Halle ukončil v roku 1707.
Povolanie: V roku 1708 sa stal prorektorom a v roku 1710 rektorom evanjelického gymnázia v Banskej Bystrici. V Banskej Bystrici vyučoval orientálne jazyky a bol aj evanjelickým kazateľom. Od roku 1714 bol rektorom lýcea v Bratislave, ktoré práve pod jeho vedením patrilo k najnavštevovanejším školám v Uhorsku. Od roku 1719 bol farárom nemeckej evanjelickej cirkvi v Bratislave.
Tvorba: Je autorom asi 50 diel, štúdií a článkov v latinčine, nemčine, maďarčine a v biblickej češtine. Zaoberal sa históriou, geografiou, národopisom, uhorskou literatúrou a kultúrou, jazykovedou, ekonomikou a prírodnými vedami. Jeho dielo je zaujímavé tým, že sa často špeciálne zaoberá spôsobom života a vlastností Slovákov a s istým obdivom hovorí o prirodzenom nadaní a pracovitosti Slovákov.
Dopisoval si s mnohými významnými zahraničnými učencami. Vedecké práce publikoval najmä v zahraničí. Očami európskeho encyklopedistu pozeral na rozvoj vedy, školstva, filozofiu, jazykovedu a národopis Uhorska.