Matej Bel
Narodenie: Narodil sa 22. marca 1684 v neveľmi bohatej, remeselnícko-roľníckej rodine v Očovej.
Rodičia: Jeho otec Matej Bel-Funtík bol mäsiar a matka bola Alžbeta Česnegiová, ktorá pochádzala z nižšej šľachty.
Súrodenci: Neexistujú doklady o tom, že by mal súrodencov.
Detstvo: Vyrastal pod ochranou starej mamy. Stará mať bola zdrojom nielen fantastických rozprávok, ale hlavne spomienok na dramatické udalosti minulých rokov. Výchova a rozprávanie starej matere a prekrásna podpolianska príroda vzbudili záujem o dejiny a poznávanie prírodných krás a zaujímavosti kraja. Toto neskôr prerástlo vo vážny vedecký záujem.
Štúdium: Otec postrehol v synovi talent a tak už ako šesťročný študoval na súkromnej škole v Lučenci, potom v Kalinovej a Dolnej Strehovej. Spolužiaci ho týrali, ale uvedomujúc si dôveru svojho otca to nevzdal a bol vzorným študentom. Už počas štúdia sa prejavili jeho všestranné záujmy: popri teológii ho zaujala filozofia, medicína, prírodné vedy, jazyky a pedagogické smery. V roku 1695 sa dostal na banskobystrické gymnázium. Potom na gymnázium do Bratislavy, ďalej do Vesprému a do Pápy. V roku 1704 sa vrátil do Banskej Bystrice, kde zmaturoval. Po maturite išiel študovať filozofiu a teológiu na Univerzitu v Halle. Štúdium v Halle ukončil v roku 1707.
Povolanie: V roku 1708 sa stal prorektorom a v roku 1710 rektorom evanjelického gymnázia v Banskej Bystrici. V Banskej Bystrici vyučoval orientálne jazyky a bol aj evanjelickým kazateľom. Od roku 1714 bol rektorom lýcea v Bratislave, ktoré práve pod jeho vedením patrilo k najnavštevovanejším školám v Uhorsku. Od roku 1719 bol farárom nemeckej evanjelickej cirkvi v Bratislave.
Tvorba: Je autorom asi 50 diel, štúdií a článkov v latinčine, nemčine, maďarčine a v biblickej češtine. Zaoberal sa históriou, geografiou, národopisom, uhorskou literatúrou a kultúrou, jazykovedou, ekonomikou a prírodnými vedami. Jeho dielo je zaujímavé tým, že sa často špeciálne zaoberá spôsobom života a vlastností Slovákov a s istým obdivom hovorí o prirodzenom nadaní a pracovitosti Slovákov.
Dopisoval si s mnohými významnými zahraničnými učencami. Vedecké práce publikoval najmä v zahraničí. Očami európskeho encyklopedistu pozeral na rozvoj vedy, školstva, filozofiu, jazykovedu a národopis Uhorska.
Na vydanie upravil latinskú gramatiku K. Celaria so štvorjazyčným slovníkom úvody k iným knihám, najmä k dielu Gramatika slovensko-česká Pavla Doležala (1746), kde Bel podal členenie slovanských jazykov a s uznaním sa vyjadril o slovenčine, ktorá v ničom nezaostáva za svetovými jazykmi. Bel skladal aj duchovné piesne a písal poéziu.
Dielá:
1721 - 1722 - Bratislavské noviny (Nova Posoniensia)
1723 - Posol (príp. Úvod do dejín) dávneho a súvekého Uhorska (Hungariae antiquae et novae prodromus), (Norimberg) tu analyzuje vedecký výskum historického, národopisného, zemepisného a jazykového rozvoja v Uhorsku a podáva podrobný plán na preskúmanie týchto stránok Uhorska. Nájdeme tu aj ukážky zemepisného spracovania (o Demänovských jaskyniach, Sklených Tepliciach).
1735 - 1742 - Historicko-zemepisný poznatok o súvekom Uhorsku (Notitia Hungariae novae historico geographica), (Viedeň) Belovo životné dielo.
1700-1750 Dielo Noticia je koncipované podľa jednotlivých stolíc s jednotnou štruktúrou. Delilo sa na všeobecnú a na špeciálnu časť. Špeciálnu časť uzatvárala mapka ciest každej stolice od Samuela Mikovíniho. Štyroch zväzky ostatné zostalo v rukopisnej podobe. Roku 1767 ich od Belovej vdovy kúpil klužský biskup Jozef Baťáni, ale pri prevoze roku 1770 po Dunaji sa čln prevrhol a rukopisy sa vážne poškodili.
1735 pripravil koncept na založenie Uhorskej učenej spoločnosti v Bratislave, ktorej členovia mali mesačne vypracovať štúdiu a bratislavskí sa mali aj mesačne schádzať. Mali tiež vydávať časopis Observationes Posonienses (Bratislavské pozorovania). Uskutočnila sa prípravná schôdza spoločnosti, ale projekt potom zanikol kvôli jezuitom, (ktorých Bel charakterizoval slovami: „(spoločnosť) bola prerušená a zničená tými, ktorí si o sebe myslia, že sú jedinými vedcami“).
1735 a 1746 - Príprava k dejinám Uhorska, zhromaždil dôležité historické dejiny Uhorska.
1753 - boli vydané jeho prednášky, ktoré sa ako učebnice používali až do konca 18. storočia. Učebnica maďarčiny, učebnica nemčiny, učebnica rétoriky.
1753 - Zemepisná príručka Uhorska, vydal ju Ján Tomka-Sasky po Belovej smrti; je to kvalitný výber z Belovho diela.
Úmrtie: Zomrel nečakane 29. augusta 1949 na mŕtvicu po návrate do Bratislavy z rakúskych kúpeľov Altenburg, kde sa liečil.
