Stredovek

Stredovek

Stredovek je epocha historického vývoja Európy medzi starovekom a novovekom. Tento pojem zaviedli humanisti na označenie obdobia medzi antikou a renesanciou /návrat ideálov antiky/.

Názov je synonymom latinského media aetas (media = stredný a aetas = vek, doba). V odbornej literatúre sa používa adjektívum medieválny, vetva histórie, ktorá stredovek študuje sa nazýva medievalistika.

Začiatok a koniec stredoveku

Datovaný je pádom (Západo)Rímskej ríše (rok 476) a sťahovaním národov na jednom konci, zámorskými objavmi a náboženskou reformáciou na strane druhej. Tradične sa udáva 476-1492 v Európe (1526 v Uhorsku a Česku; 1492 je objavenie Ameriky, 1526 bitka pri Moháči).

Začiatok stredoveku Pozri starovek (koniec staroveku)

Koniec stredoveku je na rozdiel od začiatku stredoveku pomerne ustálený okolo roku 1500. Okrem "univerzálnej" hranice 1492, má totiž väčšina krajín aj vlastný zlomový dátum: Uhorsko a Česko 1526, Nemecko 1517 ( Martin Luther vystupuje so svojimi tézami v chráme na zámku Wittenberg), Anglicko 1485, Francúzsko 1515, Španielsko 1515, Švédsko 1523, Nórsko 1536, Dánsko 1533, Poľsko 1505, Rusko 1533, Holandsko 1519. Niekedy sa ako hraničný dátum uvádza aj vynález kníhtlače roku roku 1452 Johannom Gutenbergom, či pád Konštantinopolu v r. 1453.

Koniec stredoveku možno charakterizovať aj voľnejšie súborom základných skutočností, udalostí a myšlienok, ktoré sa v istom čase (okolo 1500) objavili a zmenili chod spoločnosti tak, že môžme hovoriť o novoveku. Najdôležitejšie zmeny boli:
Talianska renesancia (klasických hodnôt) a humanizmus (človek merítkom vecí)
Dobytie Konštantínopolu Turkami(1453), v tom istom roku koniec 100-ročnej vojny (1453)
Objavenie kníhtlače (viacero kandidátov, najznámejší Gutenberg 1456)
Zámorské objavy, konkrétne objavenie Ameriky Krištofom Kolumbom (1492)
Vystúpenie Martina Luthera, začiatok protestantskej reformácie (1517)

Charakteristika

Počas stredoveku nastáva spojenie dedičstva antickej civilizácie Rímskej ríše s barbarskou kultúrou Germánov, Keltov a Slovanov. Unifikátorom a nositeľom vzdelanosti je cirkev. Kresťanská doktrína a kresťanský svetonázor vládnu mysleniu. Hospodárstvo sa vyvíja vo feudálnom rámci vazalských vzťahov, na ich vrchole stojí kráľ. Vytvárajú sa špecifické jednotky ako napr. feudálny veľkostatok, hradiská, obchodné prímorské mestá. Vývoj vyústi do vzniku stredovekého mesta na jednej strane (disponujúce právnymi a hospodárskymi privilégiami) a do vzniku stredovekého hradu ako sídla aristokracie - šľachty. Územie Európy je rozdelené na kráľovstvá, vládne im kráľ. Pomocou svojich vazalov kráľ spravuje územie, vedie obranné a útočné vojny. Právo sa mení od tradičného-zvykového na písané, kráľ vydáva zákonníky, privilégiá a colné predpisy. Cirkevné právo je záväzné nielen pre duchovenstvo (klérus), ale ako súkromné a rodinné právo je záväzné pre všetkých.

Kultúra stredoveku vytvorila mnohé vynikajúce pamiatky písomníctva (kroniky, legendy, ságy), architektúry (baziliky, katedrály, hrady, mestá), výtvarného umenia (krídlové oltáre, fresky, mozaiky, sochy aplikované ako výzdoba katedrál aj samostatne stojace), užitého umenia (koberce, tapisérie, tkaniny, zbrane, šperk, relikviáre, keramika, sklo), hudby i literatúry.

Prevládajúcou spoločenskou a ekonomickou formou usporiadania spoločnosti vrcholného a neskorého stredoveku v západnej a strednej Európe je feudalizmus. Podľa toho ako sa pojem definuje, rôznia sa aj údaje o jeho trvaní a výskyte. U nás a vo východnej Európe sa používa široké chápanie feudalizmu pochádzajúce z marxisticko-leninskej historiografie, podľa ktorého napríklad na Slovensku feudalizmus trval od 8. storočia do roku 1848.

Zhruba do vrcholného stredoveku sa spoločnosť delila na privilegovaných (lat. nobiles – šľachta), vrátane cirkvi, a neprivilegovaných (lat. ignobiles), teda poddaných. V skutočnosti však štruktúra spoločnosti jednotlivých štátov bola veľmi pestrá a so vznikom miest sa situácia značne zmenila.

Vývoj v Európe a na Slovensku je opísaný v nižšie uvedených článkoch zopovedajúcich periodizácii stredoveku:
Včasný stredovek (5.-10./11. stor.)
Vrcholný stredovek (10./11.-13./14. stor.)
Neskorý stredovek (13./14.-15. stor.)

Stredovek mimo Európy

Niekedy sa termín stredovek požíva aj pri opisovaní vývoja v iných častiach sveta, ktoré podľa historikov spĺňajú rovnaké kritériá ako Európa stredoveku (feudálny systém). Obdobie pred otvorením sa západu v dejinách japonska a Číny býva niekedy označované za stredovek. Predkoloniálne obdobie vývoja v subsaharskej Afrike je tiež nazývané stredovek. Dnes sa ale väčšina historikov zdráha použiť toto pomenovanie inde ako v Európe - pretože len pre Európu platí, že stredovek nasledoval po antickej civilizácii a končil príchodom novoveku. Označenie stredovek sa však používa aj pre Grécku Byzantskú ríšu, hoci tu nenastal úpadok antiky ako v Európe.

Náboženstvo a rády v stredoveku:
Púte
Svätí
Pápežstvo
Inkvizícia
Heréza (napríklad: Arianizmus; Katarská heréza; John Wyclif, Jan Hus, Albigenskí)
Kláštor
Monasticizmus
Benediktíni
Kartuziáni
Cisterciáni
Františkáni
Dominikáni
Karmeliti
Augustiniáni
Templári
Johaniti
Nemeckí krížoví rytieri
Rytierstvo
Židia
Islam (Západná Európa): Mauri
Islam (Východná Európe): Osmanská ríša

Pozri aj:
Stredoveké umenie
Stredoveká architektúra
Stredoveká klíma
Stredovek vo filme
Stredoveké remeslá
Alchýmia
Stredoveká hudba
Stredoveké turnaje
Slovania
Rytier

Európa (výber publikácií dostupných na trhu, v knižniciach):
Collins, Roger: Evropa raného středověku. 300-1000. Praha, 2005
Picková, Dana - Drška, Václav: Dějiny středověké Evropy. Praha, 2004
Le Goff, Jacques - Schmitt, Jean-Claude: Encyklopedie středověku. Praha, 2002
Le Goff, Jacques: Středověký člověk a jeho svět. Praha, 1999
Duby, Georges: Věk katedrál. Umění a společnost 980-1420. Praha, 2002
Třeštík, Dušan: Vznik Velké Moravy. Moravané, Čechové a střední Evropa v letech 791-871. Praha, 2001
Šmahel, František - Nodl, Martin: Člověk českého středověku. Praha, 2002
Ennenová, Edith: Ženy ve středověku. Praha 2001
Eco, Umberto: Baudolino. Praha 2001, Bratislava 2001
Eco, Umberto: Meno ruže. Bratislava, 1991, 2000, 2004
Breuers, Dieter: Zemřít za Jeruzalém. Rytíři, mniši, mohamedáni a první křížové tažení. Praha, 2001
Fletcher, Richard: Kříž a půlměsíc. Křesťanství a islám od Muhammada po reformaci. Praha, 2004
Bergdolt, Klaus: Černá smrt v Evropě. Velký mor a konec středověku. Praha, 2002
Aries, Philippe: Dějiny smrti I. Doba ležících. Praha 2000

Slovensko (výber novších publikácií):
kol.: Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov II. Bratislava, 2001
Dekan, Ján: Moravia Magna. Bratislava, 1981
Steinhubel, Ján: Nitrianske knižatstvo. Budmerice, 2004
Dvořák, Pavel: Stopy dávnej minulosti 3. Zrod národa. Budmerice, 2004
Kučera, Matúš: Slovensko po páde Veľkej Moravy. Bratislava, 1974
Kučera, Matúš: Stredoveké Slovensko. Bratislava, 2002
Kučera, Matúš: Postavy veľkomoravskej histórie. Bratislava, 2005 (3. vydanie)
Marsina, Richard: Legendy stredovekého Slovenska: Ideály stredovekého človeka očami cirkevných spisovateľov. Budmerice, 1997
Dvořáková, Daniela: Rytier a jeho kráľ. Budmerice, 2003
Dvořák, Pavel: Stopy dávnej minulosti 4. Slovensko v Uhorskom kráľovstve. Budmerice, 2005
Sopko, Július: Kroniky stredovekého Slovenska: Stredoveké Slovensko očami kráľovských a mestských kronikárov. Budmerice, 1995