Černobyl
26. 4. 1986 Európu postihla tragédia nazývaná Černobyl. Zlyhal jeden z černobylských reaktorov jadrovej elektrárne. Toto zlyhanie v minúte zmenilo život tisíckam ľudí Ukrajiny, ale aj ďalších okolitých štátov.
V ten deň krátko po polnoci - o 01.23 stredoeurópskeho času - vybuchol v dôsledku prehriatia štvrtý reaktor elektrárne. V čase výbuchu bola verejnosť o tejto tragédii informovaná minimálne. Veľký rozruch vo svete nastal až vtedy, keď v severských štátoch zaznamenali prístroje obrovské zvýšenie radiácie a Sovieti museli priznať pravdu... Možno by sa bol svet dozvedel o tejto tragédii ešte neskôr, nebyť vetra, ktorý sa otočil a rádioaktívny oblak sa hnal práve na severské krajiny.
Tak či onak v momente nehody boli všetci na svojom mieste a spolu s požiarnikmi robili, čo sa dalo. Dlho nevedeli, čomu sú vystavení - černobyľské dozimetre totiž neboli schopné také množstvo uniknutej radiácie zmerať. Príznaky choroby z ožiarenia sa prejavili vzápätí - záchranári však pracovali ďalej.
Ľjubov Sirotová žila s malým synom v Pripjati. Nemohla spať - išla sa preto nadýchať čerstvého nočného vzduchu. Ako jedna z mála videla nad Černobylom vyšľahnúť prvé plamene. „Nikto nič nevedel,“ opakovala neskôr. 26. apríla 1986 bola sobota. Ľudia v Pripjati chodili po ulici, jedli zmrzlinu, deti si máčali holé ruky v rádioaktívnej vode, tečúcej po chodníkoch na ulici plnej žien v letných šatách a detí v kočíkoch.
Evakuácia sa začalo v Černobyle až z 3-tieho na 4-tého mája 1986, teda skoro týždeň po výbuchu! Náhle sa v meste objavujú čudné pochmúrne postavy. Policajti majú na sebe krikľavé ochranné obleky, rukavice, helmy a tesne priliehajúce masky. Okoloidúci sa zastavuje v nemom úžase Po tých nekonečných hodinách strávených v zamorenom území pochopila sovietska vláda, že je zle a konečne sa rozhýbala. Okamžite sa začalo s evakuáciou, v noci odvážali ľudí autobusmi, nákladnými autami. To, že to pre mnohých už bolo zbytočné, akosi nikoho netrápilo.
Hoci blok reaktora zaliali do betónového plášťa, je rádioaktivita v okolí Černobylu stále vysoká. Široká oblasť okolo jadrovej elektrárne zíva prázdnotou a pravdepodobne bude zívať ešte celé desaťročia, je to mŕtva zóna. Pomedzi polorozpadnuté dediny sa túlajú zdivočelo zvieratá, človek by si pomyslel, že sú to jediné živé tvory v tejto oblasti. Omyl, hoci je sem oficiálne zakázaný vstup, žijú tu ľudia, človeku sa ani tomu veriť nechce, ale je tomu tak. Po uzatvorení oblasti vstup na toto územie strážili rampy, pri ktorých stáli vojaci. Dnes, na mnohých miestach už žiadne rampy nenájdete, tak isto ani vojačikov, nanajvýš vás privíta takmer nečitateľný nápis na tabuli, ktorý vám oznamuje zákaz vstupu na toto územie, z dôvodu radiácie. V oblasti Černobylu sa za posledné roky neúmerne zvýšila rakovina štítnej žľazy nielen u dospelých ľudí, ale aj u detí. Viac než tretina Bieloruska a Ukrajiny je zamorená v dôsledku Černobylu.
Černobyľský mrak zasiahol najúrodnejšie oblasti Ukrajiny. Potom Škandináviu, koncom týždňa východnú Európu a mieril k pobrežiu Stredozemného mora. Zvýšenú rádioaktivitu pôdy majú dodnes vo Francúzsku. Mrak doputoval až k pobrežiu Severnej Ameriky. Podľa odhadu amerických vedcov bezprostredne po nehode dostali Európania dávku ožiarenia rovnajúcu sa jednému až dvom röntgenom pľúc. Napriek týmto následkom Sovieti priznali v tom čase len dve obete. Podľa údajov zamoril výbuch 50-tisíc kilometrov štvorcových pôdy a postihol asi 3,2 milióna ľudí, najmä na Ukrajine a v Bielorusku. Počet úmrtí v tom čase dosahoval už viac než 125-tisíc.
|
