Čoskoro mnohí básnici, spisovatelia, literárni vedci, historici i filozofi skúmali tieto historické básne, aby zistili, čo je v nich pravdivé a čo nie. Gréci jednoznačne všetkému, o čom spieval Homér vo svojich básňach. Pre nich skutočne jestvovali bohovia, ktorí sídlili na Olympe, a ich potomkovia , žijúci medzi ľuďmi. Aj Trójska vojna bola pre nich historickou skutočnosťou. Stála aj samotná Trója a Mykény, sídlo vodcu achájskych bojovníkov proti Tróji – Agamemnóna, ako aj mohutný Tirýns, obklopený kyklopskými hradbami. Existoval aj ostrov Itaka, rodisko a sídlo Odysea. Aj Rimania prevzali od Grékov slávne homérske eposy – veď prvým dielom, ktoré bolo zložené v latinskom jazyku, bol práve preklad Odysey. Po stáročia sa recitovali Homérove básne, ale už nikto neveril, že kedysi naozaj existovali mestá, o ktorých Homér spieval. Grécki bohovia i héroovia sa stali len bájnymi bytosťami, zabudlo sa na svet achájskych Grékov. BRONZOVÁ DOBA
Keď Homér opisuje v Iliade zbrane, takmer vždy spomína, že sú vyrobené z bronzu. Bronzové sú hroty oštepov, bronzové sú obetné nože i meče. Hefaistos na Tetidine prosby ide vyrobiť pre Achilla novú zbroj a ako surovinu používa meď a cín. Hotové výrobky zdobí zlatom a striebrom. Avšak nielen zbrane a nástroje sú z bronzu. Tento kov je tak rozšírený, že básnik používa bronz aj ako prirovnanie – hrdina má srdce z bronzu. Bronz je kov, ktorý sa v prírode bežne nevyskytuje. Je to ľudský vynález. Ideálny pomer pre bronz je 9 dielov medi a 1 diel cínu. V Grécku sa bronz rozšíril po roku 3000 p. n. l. a bronzová doba trvala v egejskej oblasti až do konca 12. stor. p. n. l. Bronz vtedy začína vytláčať železo. Meď ani cín sa v Grécku nevyskytujú vo veľkom množstve. Náleziská medi na Cypre boli pomerne blízko aj ku Grécku, ale cín sa musel dovážať pravdepodobne až z dnešného Španielska. Bronzové zbrane boli oveľa tvrdšie ako medené, preto sa veľmi rýchlo rozšírili. Aj pracovné nástroje boli kvalitnejšie a umožnili efektívnejšiu poľnohospodársku i remeselnú výrobu. Bronz však nebol obľúbený len pre svoju tvrdosť. Homér často spomína lesk bronzových zbraní a zbroje, ktoré odrážali slnečné lúče, priam akoby boli zo zlata. Hoci bol bronz pomerne rozšírený a obľúbený, v Grécku bol vzácny, a preto remeselníci veľmi často pretavovali staré zbrane a poškodené nástroje. Na ostrove Kréta pisári jednotlivých palácov veľmi podrobne a presne zapisovali zásoby suroviny na výrobu nových zbraní a často zaznačovali do tabuliek aj poškodené nástroje, polámané bronzové kolesá alebo zlomky predmetov. Liatie bronzu umožňovalo efektívnu výrobu zbraní.