Pred ňou je niekoľko kusov grécko-rímskej keramiky. Inak z veľkých pokladov v samotnej Tróji nevidíme nič. Väčšinu predmetov odviezli do Berlína (slávny Priamov poklad), do Istanbulu alebo do iných svetových múzeí. Návštevník môže preto obdivovať na mieste starovekej Tróje prakticky len ruiny jednotlivých stavieb z rôznych období. Tak ako prenikol Schliemann z najmladších období do najstarších, aj dnešný návštevník vidí najprv grécko-rímske stavby (resp. ich zvyšky). Z 3. a 2. storočia p. n. l. však preniká postupne do hlbín času o tisícročia späť.
Turistický chodníček vyznačený medzi ruinami nás vedie okolo vysokej hradby Tróje/Vlla. Ešte dnes je monumentálny zvyšok vysoký asi 5 – 6 m, postavený z veľkých kamenných kvádrov. Keď stojíme pri úpätí hradby, nad hlavou sa nám týči len fragment hradieb, ktoré kedysi chránili Tróju a ktoré sa snažili dobyť achájski bojovníci. Neskorší obyvatelia Tróje ich väčšinou rozobrali a kamene použili stavbu nových budov. V hradbách sa nachádzali brány, z ktorých Homér najčastejšie spomína Dardanskú a Skajskú. Z oboch strán boli opevnené mohutnými vežami a vstup chránili silné drevené vráta. V Íliade sa uvádza, že ulice boli dláždené veľkými kameňmi. Toto dláždenie archeológovia skutočne aj našli. Ulica, ktorú odkryli pri jednej z brán, bola široká 3,30 m. Centrom Tróje bol kráľovský palác, postavený na plošine. Okolo neho boli pravidelne rozmiestnené chrámy a domy obyvateľov Tróje. Mali jednoduchý pôdorys, ktorý poznáme aj z mykénskeho Grécka. Boli obdĺžnikové, v strede bývalo ohnisko alebo kozub. Bočné steny vpredu trochu vystupovali a s pretiahnutou strechou vytvárali akúsi verandu. Podľa gréckeho vzoru sa im hovorí megaron. Pri výskume Schliemann, Dőrpfeld i Biegen našli množstvo keramiky. Z mladších vrstiev už bola keramika robená na kruhu, v starších vrstvách bez neho. Nádoby mali najrozmanitejší vzhľad: boli nízke a široké, s veľkým bruchom a pretiahnutým hrdlom, iné zas úzke a štíhle. Aj výzdoba bola na nich pestrá. Niektoré mali jednoduché ryté ornamenty, iné zložité obrazce z vlnoviek, špirál, krúžkov a bodiek alebo hviezdic. Pred mnohými domami sa našli aj veľké, niekedy až dva metre vysoké nádoby na zásoby. Okolo homérskej hradby, zachovanej v dĺžke niekoľkých desiatok metrov, prejdeme k malej plošine, na ktorej kedysi stál chrám zasvätený bohyni Aténe.