Matúš Čák Trenčiansky
Narodil sa okolo roku 1260. Pochádzal zo starého maďarského šľachtického rodu. Matúšov otec bol Peter a zároveň bol aj rytierom kráľa sv. Štefana a sv. Ladislava. Po ňom a tiež jeho strýcovi zdedil majetky na južnom Slovensku. Nebolo ich však veľa. Roku 1278 Matúš Čák na Moravskom poli viedol uhorskú ľahkú jazdu vo vojsku cisára Rudolfa I. proti českému kráľovi Přemyslovi Otakarovi II.. V roku 1291, keď v službách kráľa Ondreja III. bojoval proti rakúskemu vojvodovi Albrechtovi a hneď vzápätí v hodnosti kráľovského podkoniara pri obliehaní Bratislavy, ktorej sa zmocnili páni z Kysaku. Matúš Čák Trenčiansky Bratislavu vydobyl a kráľ ho vymenoval za župana bratislavskej župy a v roku 1296 sa stáva palatínom, jedným z najväčších hodnostárov.
Kráľ Ondrej III. si myslel, že si týmto ustanovením Matúša zaviaže. No mýlil sa. Matúš Čák Trenčiansky využil rozvrátene pomery a vysokú hodnosť na ďalšie získavanie majetku. V roku 1299 dostal sa do jeho rúk aj Trenčiansky hrad. Od tej doby sa nazýva pánom z Trenčína. Na protest proti politike Ondreja III. vzdal sa úlohy palatína a pripravoval proti nemu rebéliu. Ondrej III. zorganizoval proti nemu neúspešnú vojenskú výpravu. Odvtedy Matúš Trenčiansky viedol politiku, v ktorej sledoval vlastné záujmy. Počas výpravy kráľ Ondrej III. nečakane zomrel. Jeho osobou vymrel rod Apádovcov. Po jeho smrti na trón sa uchádzajú traja -Karol Róbert, Václav II. a Otto Bavorský.
Po zasadnutí na trón Karolom Róbertom prisľúbil Matúš Čák Trenčiansky podporu Karolovi Róbertovi. On ho preto vymenoval už druhý raz v jeho živote za palatína. Po tom ako neuspel s návrhom u Karola Róberta, aby Slovensko bolo údelným kniežatstvom ako za Pribinu, neuznal Karola Róberta za kráľa a od tých čias sa správal ako samostatné knieža. Matúš prenasledoval prívržencov Karola Róberta so svojou armádou a získaval ďalšie majetky. Tiež v tom čase uzavrel spojenectvo s východoslovenským oligarchom Omodeom z rodu Aba, ktorý tiež vypovedal vojnu kráľovi. Niekedy v polovici roku 1311 sa vzbúrili košickí mešťania proti despocii Omodea a v ozbrojenej zrážke ho zabili. Karol ich nielenže nepotrestal ale im poskytol ochranné krídla. Keď potom Karolovi odopreli poslušnosť omodeoví synovia, pritiahol Karol na jar 1312 na východné Slovensko a obľahol ich na Spišskom hrade. Matúš nelenil a hneď vyslal vojsko na pomoc spojencom. Dňa 15. júna 1312 došlo pri Rozhanovciach k rozhodujúcemu boju. Bitka sa vyvíjala v neprospech kráľa. V osudnej chvíli zasiahli však na kráľovskej strane spišskí sasi a košickí mešťania.
Zvíťazil Karol Róbert a panstvo Omodejovcov na východnom Slovensku padlo. Bitka však v ničom nenarušila Matúšovu majetkovú dŕžavu a panstvo. Naďalej ovládal 14 stolíc, 50 hradov. Matúš mal akoby vlastné panstvo so sídlom v Trenčíne. Mal svojich kastelánov a všetkých vysokých panovníkov čo k takému panstvu patria. Karol po nátlaku iných po rokoch zaútočil na Matúša Čáka. Uspokojil sa však s dobitím Komárna. Zdá sa, že čakal na Matúšovu smrť.
Tá prišla 18. marca 1321. Zomrel na Trenčianskom hrade ako sedemdesiatročný. Nemal dedičov, len bratranec sa pokúšal ešte udržať Trenčiansky hrad. No nepodarilo sa mu to. Všetky jeho majetky padli do rúk Karola Róberta a celá jeho oblasť už bola podriadená kráľovi. Už len medzi slovenským ľudom sa ešte dlho nazývala „Matúšovou zemou".