Náboženské vojny

- šírenie reformácie je hlavnou príčinou nepokojov a konfliktov


1. Nemecko :

- 1531 – vytvorený Šmalkaldský spolok – namierený proti katolíkom
- vodcovia: Filip Hessenský a ríšske kniežatá

Vypukli 2 šmalkaldské vojny:
-1546 – začiatok 1. Š. vojny – 1555 – koniec
-vstúpil do nej Karol V., bol podporovaný Móricom Saským, ktorý bol protestantom – za titul (kurfistu)
-1547 – Karol V. zvíťazil nad protestantmi
- chcel spojiť katolíkov a protestantov = cirkevná jednota v Nemecku, za cenu ústupkov k protestantom
- pápežská kúria s tým nesúhlasila
- 1548 – prebiehajú rokovania v Augsburgu
- prijatý tzv. interim – náboženská úprava, dočasný príkaz
- protestanti mohli prijímať pod oboma spôsobmi, katolíci len pod jedným
- evanjelickí kňazi sa mohli ženiť
- zjednotenie evanjelickej liturgie
- ani jedna strana to nerešpektuje

-1552 – 2. š. vojna
- proti Karolovi V. – Móric Saský + fr. panovník
- Nemecko ohrozené z dvoch strán
- Karol V. tomu nedokáže čeliť, požiada svojho brata Ferdinanda, aby podpísal s protestantmi prímerie
- na jeseň bola podpísaná pasovská zmluva, ktorá zaručila slobodu  vierovyznania
- 1555 – zasadá ríšsky snem, bolo prijaté augsburské vierovyznanie – „čie panstvo, toho náboženstvo“


2. Francúzsko

- protestanti – hugenoti
- prevládol kalvinizmus
- šírenie hlavne za Františka I. a Henricha II.
- vzniká:
-hugenotská šľachta – Bourbonovci
-katolíci – kráľovská rodina, vyššia šľachta, duchovenstvo
-dochádza k nábož. vojnám – 1562 – 1598 – 8 hugenotských vojen
- 1562 – 1. hugenotská vojna
- vtedajšia regentka Katarína Medicejská, vládla za syna Karola IV.
- 1562 – vydala tolerančný edikt
- tolerancia vierovyznania hugenotov