Marcus Aurelius Antoninus (26. 4. 121 Rím - 17. 3. 180 Vindobona) Kód: 255
- rímsky filozof, predstaviteľ mladšieho stoicizmu, rímsky cisár.
Na filozofické myslenie Marca Aurelia malo vplyv najmä čítanie Epikteta. Približne v poslednom desaťročí svojho života po grécky napísal 12 kníh filozofických meditácií TA EIS HEAUTON (Hovory k sebe), z ktorých časť vznikla na území dnešného Slovenska.
Vesmír je podľa Marca Aurelia veľkým štátom, v ktorom je najvyšším zákonom božská prozreteľnosť. Človek ako rozumná bytosť má pochopiť jej zámery a spolupracovať s ňou. Vo vesmíre sa nemôže diať - z hľadiska celku - nič zlého. Neustála zmena, vznik a zánik jednoltivých bytostí patrí k prirodzenému chodu vesmíru, takže len obmedzený ľudský pohľad môže považovať smrť za zlo. S nesmrteľnosťou duše a posmrtnými trestami jeho filozofia neráta. Ku kresťanskému náboženstvu zaujímal Marcus Aurelius negatívne stanovisko. Za jeho vlády došlo dvakrát k perzekúciam kresťanov (okolo 167 a okolo 177) (cf. L263;412).
Nigidius figulus
Nigidius Figulus, Publius (okolo 98 pr. n. l. - 45 pr. n. l.) Kód: 577
- rímsky filozof a politik, predstaviteľ novopytagoreizmu (jeho platonizujúceho smeru) v rímskej filozofii. Mal široké vzdelanie. Patril k Ciceronovým priateľom. Vytvoril filozofický krúžok, v ktorom sa pestovali novopytagorejské náuky.
Nigidiovi Figulovi pripisovali magiské experimenty, najmä vyvolávanie duchov.
Seneca, l. a.
Seneca, Lucius Annaeus (4 pr. n. l. Corduba - 65 n. l.) Kód: 290
- rímsky filozof a politik, hlavný predstaviteľ mladšieho stoicizmu. Vychovával Neróna. Znalec latinského jazyka, inovátor štýlu a milovník sentencií. Ovplyvnil európsku kultúru etikou, filozofickou terminológiou, formálnou stránkou drámy. Na pokyn Neróna spáchal samovraždu.
Itália v 2. tisícročí a na začiatku 2. tisícročia prnl.
- Rímska ríša, najväčší a najsilnejší štát antiky, sa začala utvárať na Apeninskom polostrove.
- 1900-1800 pnl.: vpád cudzích kmeňov, ktoré priniesli terramarnskú kultúru
- 1200-1000 pnl.: príchod indoeurópskeho kmeňa Italikov (stred Itálie), vznik villanovskej kultúry. Italikovia sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka.
- 800-600 pnl.: osídlenie južnej časti Itálie a Sicílie Grékmi, zakladanie nových miest (Kúmy, Neapol, Tarent), rozvoj obchodu Grékov a Italikov s Féničanmi
(Kartágo) a vzájomná výmena kultúrnych a hospodárskych poznatkov.
Etruská doba
- Významnú úlohu v dejinách Ríma zohrali Etruskovia, ktorí sa usadili na SZ Apeninského polostrova.
- Hospodárstvo: zaoberali sa poľnohospodárstvom, remeselnou výrobou, ťažbou rúd a námorným obchodom.
- Spoločnosť: už v tomto období existovala majetková nerovnosť medzi spoločenskými vrstvami (aristokracia - otroci), ženy mali slobodné postavenie (určitá forma matriarchátu), vznik rady starších a ľudového zhromaždenia.
- Náboženstvo a kultúra: vplyv Grékov, t.j. prevzali od nich dodnes nerozlúštené písmo a bohov. Etruské sochy pripomínajú archaické sochy Grékov a etruské nástenné maľby a šperky boli takisto na vysokej úrovni. V architektúre využívali klenby a oblúky. Stavali ohradené mestá s vodovodmi a kanalizáciou.
- okolo r. 800: prienik Etruskov do Itálie
- r.600-r.500: najväčší rozmach. Ertrúria nikdy nebola jednotným štátom, vytvárali sa iba federácie miest (napr. r.550 spolok 12 miest).
- r.510: úpadok moci Etruskov (stratili vládu nad Tyrhénskym morom, boli napádaní Galmi (Kelti), ktorých príchod sa datuje v 5. st. pnl. a napokon ich ovládli Rimania
Kráľovská doba (753 - 510 prnl.)
- 21. 4. 753 pnl. založili Latíni (Italikovia) na území Latinum Rím. Podľa legendy bol jeho zakladateľom a 1. kráľom Romulus. Táto epocha predstavuje prechodné obdobie od rodovej spoločnosti k triednej, od prvotnopospolného zriadenia k otrokárskemu. Písmo od Grékov.
