Na začiatku bol základnou spoločenskou jednotkou rod (gens), ale na sklonku tohto obdobia sa ňou stala rodina (familia), pričom sa prejavuje majetková diferenciácia.

Deľba spoločnosti na :

1) patriciov (plnoprávni, najmajetnejší občania)
2) plebejcov (slobodní občania bez politických práv, dávali sa pod ochranu patriciov, čím vznikol vzťah medzi klientom (plebejci) a patrónom (patriciovia)
3) proletárov (chudobná vrstva)
4) otrokov (patriarchálne otroctvo = otrokom sa môže stať aj rímsky občan, ak sa zadĺži, nielen vojnoví zajatci, ešte netvoria hlavnú pracovnú silu

Politické zriadenie

Spočiatku sa príslušníci rímskeho národa (populus Romanus) schádzali na zhromaždeniach (comitia curiata) podľa kúrií. Po reforme Servia Tullia, ktorý rozdelil
spoločnosť na 5 tried podľa majetku sa občania zvolávali na zhromaždenia s názvom comitia centuriata (centuriálne komície). Každá z tried mala vytvoriť určitý počet
centúrií (stotín vojska), pričom jedna centúria predstavovala jeden hlas. Kedže 1. vrstva vytvorila väčšinu centúrií, moc naďalej ostala v rukách najbohatších. Centúrie boli teda nielen vojenskými, ale aj politickými jednotkami.

Kráľ (rex) - hlava štátu s obmedzenou mocou, králi tejto doby: Romulus, Numa Pompilius, Tullus Hostilius, Ancus Marcius, Tarquinius Priscus, Servius Tullius a Tarquinius Superbus.

Senát (rada starších) - poradný orgán kráľa, odobruje rozhodnutia ľudového zhromaždenia, senátori (patres) sú volení zhromaždením spomedzi patriciov.

Náboženstvo

- Polyteizmus (kulty rodín, duší mŕtvych, obetné kňazstvo), vznik kňazských kolégií, kde sa viedli záznamy o udalostiach v Ríme, tzv. annales maximi.
- 530 - reforma Servia Túlia
- 510 - vyhnanie tyranského kráľa Tarquinia Superba, vyhlásenie republiky

Obdobie republiky (510 - 31 prnl.)

1) Raná republika (510 - 265 prnl.)

Rímska republika (res publica - vec verejná) bola formálne demokratický (démos - ľud, kratos - moc) štát, jej zriadenie však bolo aristokratické. Tento fakt nezmenili ani úspechy plebejcov v boji s patricijmi, ktoré síce viedli k rozšíreniu práv občanov, ale naďalej vládla úzka privilegovaná vrstva.

Spoločnosť: Triedny boj zmenil sociálnu štruktúru spoločnosti rímskeho štátu. Splynutím patriciov a vrchnej vrstvy plebejcov vznikli nové vrstvy:

1) nobilita (majitelia najväčších území a majitelia otrokov)
2) drobní roľníci a proletári (schudobnelé vrstvy)
3) otroci (antické otroctvo = otroci sú vojnoví zajatci a predstavujú hlavnú pracovnú silu štátu

Politické zriadenie: V období republiky sa zmenilo nielen spoločenské usporiadanie, ale aj politický systém : namiesto kráľa nastúpili dvaja konzuli, diktátor a tribúni ľudu

1) konzuli - najvyšší úradníci
2) diktátor - je volený v období vojen a nepokojov
3) tribúni ľudu - zastupujú plebejcov, majú právo veta (ius intercedendi) magistrát je volený na obdobie jedného roka a mal 4 dôležité zásady:

a) voliteľnosť úradníkov spolu s časovým ohraničením funkcie
b) kolegialita (zabránila zneužitiu vlády jednotlivcom)
c) presné vymedzenie funkcií (= zákaz zastávania viacerých funkcií)
d) všetky funkcie sú neplatené (úradníkmi boli výlučne patriciovia)