Práca otrokov zatláča prácu drobných roľníkov do úzadia. Utvára sa nová spoločenská vrstva - bezzemkovia. Nemohli dokonca slúžiť ani v armáde, pretože na to mali právo výlučne občania vlastniaci pôdu. Úpadok drobného roľníctva sa pokúsili riešiť Tiberius a Gaius Gracchovci. Ich úsilie ale narazilo na odpor nobility, ktorá si prirodzene chránila svoje privilégia a dala Gracchovcov zavraždiť.

- 137 - 132: 1. povstanie otrokov na Sicílii, potlačené
- 133: Tiberius Sempronius Gracchus (tribún ľudu) presadil zákon o rozdelení verejnej pôdy (ager publicus), každá bohatá rodina dostala určité množstvo pôdy, zvyšok
bol rozdelený bezzemkom, neskôr zavraždený
- 123: Gaius S. Gracchus nastúpil na Tiberiovo miesto, pokračuje v jeho snažení. Bol zavraždený v pouličných bojoch. Napriek prekážkam prispeli jeho reformy k
zlepšeniu situácie roľníkov a bezzemkov. Boj nobility za zachovanie ich doterajšieho postavenia pretrváva. Proti sebe stoja:

1, optimáti (príslušníci nobility a senátu) L. Cornelius Sulla
2, populári (prívrženci ľudu, stredné vrstvy) Gaius Marius

- 107: Gaius Marius vyriešil problém bezzemkov zavedením žoldnierskej armády (po určitom čase služby v armáde dostali prídel pôdy). Spory medzi optimátmi a
populármi prerástli do občianskych vojen
- 104 - 101: 2. povstanie otrokov, potlačené
- 88 - 82: 1. občianska vojna, zvíťazili optimáti, začiatok obdobia Sullovej diktatúry. Sulla zostavil vlastný senát a vypracoval zoznamy protivníkov - proskripcie, podľa ktorých dal vyvraždiť všetkých odporcov. Uvoľnené pozemky prideľoval politickým prívržencom. Cenzori a tribúni nemali prakticky žiadnu moc, keďže rozhodnutia ľudového zhromaždenia museli byť najprv konzultované so senátom. Sullove reformy teda neznamenali pokrok, ale uvrhli republiku o stáročia dozadu.

- 78: Sulla odstúpil a krátko nato zomrel
- 73 - 71: Spartakovo povstanie, najväčšie povstanie antiky. Gladiátor Spartakus vytvoril z otrokov a schudobnelých rímskych občanov 60 000 armádu, s ktorou
niekoľkokrát porazil Rimanov. Pre vládnuce vrstvy tým predstavoval vážnu hrozbu. Mal v úmysle previesť otrokov najskôr do Galie a potom do Grécka, ale nezhody medzi otrokmi narušili ich jednotu a povstanie bolo pod vedením Licinia Crassa krvavo potlačené.

- Prehĺbenie krízy rímskeho štátu využili Caesar, Crassus a Pompeius, keď v roku 60 založili 1. triumvirát (tres - tri, vir - muž), ich cieľom bolo ovládnuť optimátov a
senát.
- 63: po Crassovej smrti rozpad trojspolku. Medzitým Caesar dobyl Galiu a Britániu. Pompeius sa spojil so senátom, prijal titul "konzul bez kolegu" (consul sine
collega), čím sa postavil proti Caesarovi.
- 49 - 45: 2. občianska vojna sa začala výzvou Pompeia o odstúpenie Caesara. Caesar sa vrátil do Galie, pričom prekročil riečku Rubikon, odkiaľ je známy jeho výrok
"Kocky sú hodené".

- 9. aug. 49: porážka Pompeia (hľadá azyl v Egypte, kde je zavraždený), Caesar sa stal diktátorom
- 48: Alexandrijská vojna - Caesar dosadil na Ptolemaiove miesto Kleopatru
- 45: Caesar získal doživotnú diktatúru (dictator perpetuus), stal sa najvyšším veliteľom, kňazom, konzulom, doživotným tribúnom ľudu, cenzorom, mal právo vyhlasovať vojny, uzatvárať mier, menovať úradníkov, disponovať so štátnou pokladnicou a dal sa titulovať "Imperator & Pater patriae (otec vlasti)". Tým, že všetku moc sústredil do svojich rúk, stal sa monarchom, porušil republikánsku ústavu

- 15. marec 44: po Caesarovej žiadosti o udelenie titulu kráľa, ho v senáte zavraždili sprisahanci pod vedením Crassia, M. Junia Bruta. Boj o moc medzi Octavianom,
adoptívnym synom Caesara a Marcom Antoniom, spolukonzulom Caesara vyvrcholil v bitke pri Modene (43 pnl.), kde bol Antonius porazený, Octavianus sa stal konzulom
- 11. nov. 43: 2. triumvirát (Antonius, Octavianus, Lepidus) s cieľom pomstiť Caesara. Boli spísané proskripcie (zavraždenie Cicera)
- 40: nové rozdelenie územia: