Germánske kmene postupovali ďalej do vnútrozemia a zatláčali domáce keltské obyvateľstvo. Z tohto obdobia pochádza legenda o kráľovi Artušovi, ktorý bol údajne vodcom Keltov v boji proti germánskym dobyvateľom. Germáni však čoskoro ovládli celý ostrov a vytvorili malé kráľovstvá, ktoré medzi sebou súperili až do začiatku 9. storočia. Pôvodné keltské obyvateľstvo bolo zatlačené do okrajových oblastí, jeho časť sa po r. 450 usadila v Bretónsku. Na európskom kontinente medzitým došlo k novým posunom obyvateľstva. Ázijský nomádsky kmeňový zväz Avarov, sídliaci v oblasti Sibíra, totiž prišiel pod tlakom Turkov o svoje územia a vydal sa smerom na západ. Tam sa stretol s germánskym kmeňom Langobardov, ktorý sa v priebehu 5. a 6. storčia premiestnil z dolného Labe na Moravu a potom do Panónie. R. 568 sa Langobardi tlačení Avarmi pod vedením kráľa Alboina presunuli do severnej Itálie a založili tu svoju ríšu. Tá pretrvala až do druhej polovice 8. storočia, keď si ju podmanil franský panovník Karol Veľký.
Avari medzitým ovládli veľkú časť Panónie a Balkánu. Podrobili si tam už usadené slovanské obyvateľstvo a využívali ho v bojoch ako tzv. befulci – bojovníkov v prvých líniách vo svojich koristníckych výpravách. Práve títo bojovníci sa neskôr vzbúrili proti avarskému panstvu a pod vedením franského kupca Sama r. 623 vytvorili vlastné kráľovstvo, schopné čeliť aj franskému tlaku – viď víťazstvo v bitke pri Wogastisburgu r. 631 nad vojskom franského panovníka Dagoberta. Centrum ich ríše – kaganátu – bolo v oblasti dnešného Debrecína. Avari dokázali šikovnou politikou lavírovať medzi Byzantskou ríšou, Frankami, Slovanmi a Peržanmi a profitovať z ich konfliktov. Ich ríšu rozvrátil až Karol Veľký. Prvé slovanské kmene začali do Európy prichádzať v 5. storočí. Za ich pravlasť sa považuje územie medzi Dneprom a Vislou.
Postupne prenikali na územie Byzantskej ríše, kde sa usadili na Balkáne a Peloponézskom polostrove. Na západe sa dostali až po rieky Sála a Labe, kde sa stretli s germánskym obyvateľstvom. Na naše územie začali Slovania prenikať v 5. storočí, Karpatskú kotlinu a Zadunajsko osídľovali postupne do 7. storočia. Medzi posledné veľké etnické pohyby v Európe patria vikingské vpády do severnej a západnej Európy od konca 8. storočia a príchod Maďarov do Panónie v 10. storočí.
Otázky:
1. Aké boli pravdepodobné príčiny sťahovania národov?
2. Ako sa dá časovo ohraničiť obdobie sťahovania národov?
3. Ktorý húnsky vojvodca bol porazený r. 451 v bitke na Katalaunských poliach?
4. Ktorý germánsky kmeň vyplienil r. 455 Rím a ako sa nám jeho názov zachoval doteraz?
5. Kde sa nachádzala ríša Theodoricha Veľkého?
6. Ktoré germánske kmene ovládli Britániu?
7. Kto rozvrátil ríšu Langobardov?
8. Odkiaľ pochádzali Avari?
9. Kedy sa zjavili prví Slovania na našom území?
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Sťahovanie národov
Dátum pridania: | 17.04.2009 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Flynn | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 358 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 3.8 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 6m 20s |
Pomalé čítanie: | 9m 30s |
Podobné referáty
Sťahovanie národov | SOŠ | 2.9554 | 280 slov | |
Sťahovanie národov | ZŠ | 2.9441 | 506 slov |