Piate - švédsko-francúzske obdobie (1635-1648)
Vstupom Francúzska do vojny sa boje preniesli z Nemecka aj na územie Talianska, Španielska a Španielskeho Nizozemska. Francúzsko, ktoré sa vďaka šikovnej politike kardinála Richelieua dlho dokázalo držať bokom, napokon vstúpilo do vojny proti cisárovi a Španielom na strane Švédska a v poslednej fáze rozhodujúcim spôsobom ovplyvnilo jej priebeh.
Vestfálsky mier a jeho dôsledky:
Bojujúce krajiny boli vyčerpané dlhotrvajúcimi bojmi, preto sa rozhodli rokovať o mieri.
24. októbra 1648 sa Tridsaťročná vojna skončila podpísaním Vestfálskeho mieru, keď Habsburgovci v meste Munster uzavreli mier s Francúzskom a v meste Osnabruck so Švédskom.
Znamenal:
- Obnovenie platnosti augsburského mieru.
- Švédi získali ústie Odry, Labe, Wesery.
- Francúzsko získalo od Habsburgovcov územie Alsaska a mestá Méty, Toul a Verdun.
- Vládcovia (asi 300) drobných štátikov Nemecka mohli na svojom území suverénne vládnuť a mohli uzavrieť spojenectvo so zahraničnými mocnosťami, ak to nebolo v rozpore so záujmami cisára a ríše.
- Bola uznaná nezávislosť Švajčiarska a Holandska
Koniec tridsaťročnej vojny našiel Európu vyčerpanú, ožobráčenú a vyľudnenú. Hlboký rozvrat zasiahol víťazov aj porazených. Najväčšmi postihnutá bola stredná Európa. Porazenými sa stali Habsburgovci, z vojny najviac vyťažilo bourbonovské Francúzsko. Vestfálsky mier značne zmenil dovtedajší pomer síl v Európe a Francúzsko začalo hrať úlohu prvej veľmoci. Hrôzy vojny sa ho dotkli pomerne málo a mier s cisárom mu otvoril cestu k nebývalému rozkvetu. Habsburská nadvláda v Nemecku sa zlomila, posilnilo sa postavenie Švédska a Holandska v úlohe ďalších rozhodujúcich mocností. Napriek porážke a strate vplyvu v Nemecku si Habsburgovci pevne pripútali dedičné krajiny, medzi ktoré patrilo aj České kráľovstvo.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie