Táto skupina, ktorá nábožensky patrila k presbyteriánom, chcela moc panovníka iba obmedziť. Ďalšiu skupinu tvorili stredné vrstvy, s ktorými spočiatku spolupracovala aj mestská a vidiecka chudoba. Nábožensky patrili k independentom.
Parlamentná armáda pod velením lorda Essexa bojovala veľmi slabo. Obrat nastal až vtedy, keď sa na čelo armády postavil vidiecky šľachtic Oliver Cromwell. Vytvoril revolučnú armádu:
- Z najnižších vrstiev vytvoril pechotu
- Z dobrovoľníkov vytvoril obrnené jazdy
- Udeľoval vojenské hodnosti podľa zásluh (nie podľa rodu)

Táto revolučná armáda zvíťazila v kľúčových bitkách nad kráľom – Marston Moor (1644), Naseby (1645). Presbyteriáni, ktorí sa v priebehu vojen obohatili (skonfiškovaná pôda anglikánskej cirkvi), dosiahli svoj cieľ a revolúciu pokladali za skončenú. Vidiecke a mestské ľudové vrstvy však chceli pokračovať v revolúcii. Utvorili si stranu levellerov – rovnostárov – ktorá si vytýčila svoj vlastný program. V ňom žiadali všeobecné volebné právo, republikánske zriadenie a vrátenie pozemkov. 30. januára
1649 bol nakoniec Karol I. popravený, ako hlavný vinník občianskej vojny podľa revolučného tribunálu. Anglicko sa tak stalo na 11 rokov republikou, v ktorej vládol parlament.

Tretie obdobie revolúcie

V poslednom období revolúcie vládli independenti vedení Cromwellom. Potlačili povstania v Škótsku a Írsku a opäť ich pripojili k Anglicku. V roku 1651 bol vydaný zákon
o moreplavbe (tzv. navigačné akty), ktorý zaručoval výraznú preferenciu Angličanov v zahraničnom obchode a narušila sa tým tak doterajšia prevaha nizozemských kupcov, pretože povoľoval dovoz tovaru do Anglicka len na anglických lodiach.
Roku 1653 O. Cromwell využil rozpory v parlamente, nastolil vojenskú diktatúru, stal sa lordom protektorom a vládol bez parlamentu. Avšak v roku 1658 O. Cromwell zomrel a jeho smrť urýchlila vnútorný rozklad revolučného tábora.

Nový anglický parlament pozval v roku 1660 na trón Karola II, syna Karola I. Za jeho vlády bol prijatý dôležitý zákon Habeas Corpus Act (1679), ktorý zaručoval osobnú slobodu a zároveň ochranu pred neopodstatneným uväznením. Tak sa opäť na čelo Anglicka postavila dynastia Stuartovcov – bola obnovená monarchia. Kráľ sa mal vzdať všetkých pokusov o absolutistickú vládu, rešpektovať parlament a štátne anglikánske náboženstvo. Keďže tieto záväzky on ani jeho nástupca Jakub II. nesplnili, zosadil roku 1688 parlament Jakuba II. z trónu a na anglický trón povolal Viliama III. Oranžského – holandského miestodržiteľa. Obidve krajiny sa tak dočasne spojili personálnou úniou. Pred korunováciou sa musel zaviazať, že bude rešpektovať Bill of Rights – Listinu slobôd – z roku 1689 a riadiť sa vôľou parlamentu a pravidelne ho zvolávať.

Tento základný text európskych dejín ustanovuje, že „moc zákonov stojí nad mocou kráľa“. Uznáva petičné právo, ruší priveľmi kruté súdne rozhodnutia a vypísanie daní podrobuje schváleniu parlamentu.