Príčiny zámorských objavov: nedostatok drahých kovov (rozvoj hospodárstva a obchodu), obchodné cesty spájajúce Európu s Orientom ovládli osmanskí Turci v 15. stor. (obchod sa stal nákladnejší a zároveň riskantnejší). Aktuálnou sa teda stala otázka hľadania nových obch. spojení s Indiou a Čínou.

Predpoklady zámorských objavov: ku kultúrnym predpokladom patrila v období humanizmu a renesancie viera v schopnosti a možnosti človeka spojená s názormi starovekých učencov a aj s novými poznatkami v oblasti prírodných vied, k technickým predpokladom treba zaradiť nové silnejšie lode s dobrými plavebnými vlastnosťami karavely (nový druh lode ktorú vynašli Portugalci), mapy, astronomické tabuľky, kompas.

Morská cesta do Indie
K priekopníckemu úspechu, odhaleniu morskej cesty do Indie, dopomohla Portugalcom pohroma. Bartolomej Diaz sa v januári 1488 ocitol na západoafrickom pobreží vo veľkej búrke, ktorá ho zahnala na šíre more. Keď o niekoľko dní dosiahol pevninu nenachádzal sa už na západoafrickom pobreží, ale v oblasti rieky Great Fish pri Mossel Bay. Oboplával najjužnejší bod Afriky. Diaz pomenoval tento bod najprv Mys búrok, ale kráľ Ján II. mu dal neskôr dodnes používané meno Mys dobrej nádeje.
O desať rokov neskôr, r. 1497, opustil so štyrmi loďami Portugalsko Vasco da Gama. Na trasu svojho predchodcu sa riadil celkom novým námorným kurzom – pri Kapverdských ostrovoch opustil pobrežie, plavil sa po otvorenom mori na juh a dostal sa širokým oblúkom k Mysu dobrej nádeje. Tak sa vyhol nebezpečným búrkam a prúdom pri západoafrickom pobreží. Potom plával Vasco da Gama smerom na sever pozdĺž východoafrického pobrežia a dosiahol dnešné veľké prístavné mesto
Mocambique.

Tu sa začínala oblasť arabského obchodu. Portugalcov však Arabi neprivítali s nadšením, pretože nedôverovali cudzincom zo západnej Európy. Severnejšie, v Mombase, sa táto nedôvera premenila na nepriateľstvo: domorodci sa pokúsili zajať da Gamovu vlajkovú loď. Až sultán v Malindi prijal Portugalcov priateľsky. Odtiaľ sa vybral Vasco da Gama na dobrodružnú cestu krížom cez Indický oceán v sprievode skúseného arabského lodivoda. Portugalci pristáli 20. mája 1498 v Kalkate na západnom pobreží južnej Indie.
Aj v tomto prístave vyvolali Európania nedôveru. Nepriateľsky naladení voči nim boli najmä domáci arabskí kupci. Hospodársky úspech cesty bol napokon mizivý. Da Gama nadviazal obchody len s veľkými ťažkosťami a v septembri 1499 priplával naspäť do Lisabonu. Táto jedinečná cesta však otvorila úplne novú éru svetového obchodu.

Výsledky zámorských objavov: objavenie Ameriky, potvrdilo sa, že zem je guľatá – prvú plavbu okolo sveta uskutočnil roku 1519 – 1522 Fernao Magalhaes, centrá obchodu sa presunuli na pobrežia Atlantiku, objavenie nových poľnohospodárskych plodín.

Dôsledky zámorských objavov: presun ťažiska európskeho obchodu zo Stredomoria do atlantickej oblasti, hospodársky vzostup niektorých krajín (Anglicko, Nizozemsko), úpadok hospodársky slabších krajín v dôsledku prílevu amerického striebra – poklesla hodnota peňazí a narástli ceny výrobkov a potravín (cenová revolúcia), problémy nastali v Portugalsku, ale najmä v Španielsku, ktoré ako hospodársky slabo rozvinutá krajina, realizovalo nákladnú a veľkolepú zahraničnú politiku na hrane únosnosti, rozšírenie kultúrnych obzorov Európy.

Objavenie Ameriky
Za predpokladu, že Zem je guľatá, dalo sa do Indie dostať z Európy jednoduchou plavbou na západ a nebolo treba plaviť sa okolo Afriky. Krištofovi Kolumbovi z Janova trvalo takmer desať rokov, kým presvedčil o tomto geniálnom pláne španielsky a portugalský dvor. Portugalský kráľ Ján II. ho odmietol, španielski panovníci Izabela I. a Ferdinand II. realizáciu Kolumbovho plánu z roka na rok odďaľovali. R. 1491 kráľovná Izabela prijala Kolumba ešte raz a po dlhých rokovaniach dostal konečne poverenie odplávať na západ.