Zámorské objavy

Príčiny zámorských objavov: nedostatok drahých kovov (rozvoj hospodárstva a obchodu), obchodné cesty spájajúce Európu s Orientom ovládli osmanskí Turci v 15. stor. (obchod sa stal nákladnejší a zároveň riskantnejší). Aktuálnou sa teda stala otázka hľadania nových obch. spojení s Indiou a Čínou.

Predpoklady zámorských objavov: ku kultúrnym predpokladom patrila v období humanizmu a renesancie viera v schopnosti a možnosti človeka spojená s názormi starovekých učencov a aj s novými poznatkami v oblasti prírodných vied, k technickým predpokladom treba zaradiť nové silnejšie lode s dobrými plavebnými vlastnosťami karavely (nový druh lode ktorú vynašli Portugalci), mapy, astronomické tabuľky, kompas.

Morská cesta do Indie
K priekopníckemu úspechu, odhaleniu morskej cesty do Indie, dopomohla Portugalcom pohroma. Bartolomej Diaz sa v januári 1488 ocitol na západoafrickom pobreží vo veľkej búrke, ktorá ho zahnala na šíre more. Keď o niekoľko dní dosiahol pevninu nenachádzal sa už na západoafrickom pobreží, ale v oblasti rieky Great Fish pri Mossel Bay. Oboplával najjužnejší bod Afriky. Diaz pomenoval tento bod najprv Mys búrok, ale kráľ Ján II. mu dal neskôr dodnes používané meno Mys dobrej nádeje.
O desať rokov neskôr, r. 1497, opustil so štyrmi loďami Portugalsko Vasco da Gama. Na trasu svojho predchodcu sa riadil celkom novým námorným kurzom – pri Kapverdských ostrovoch opustil pobrežie, plavil sa po otvorenom mori na juh a dostal sa širokým oblúkom k Mysu dobrej nádeje. Tak sa vyhol nebezpečným búrkam a prúdom pri západoafrickom pobreží. Potom plával Vasco da Gama smerom na sever pozdĺž východoafrického pobrežia a dosiahol dnešné veľké prístavné mesto
Mocambique.

Tu sa začínala oblasť arabského obchodu. Portugalcov však Arabi neprivítali s nadšením, pretože nedôverovali cudzincom zo západnej Európy. Severnejšie, v Mombase, sa táto nedôvera premenila na nepriateľstvo: domorodci sa pokúsili zajať da Gamovu vlajkovú loď. Až sultán v Malindi prijal Portugalcov priateľsky. Odtiaľ sa vybral Vasco da Gama na dobrodružnú cestu krížom cez Indický oceán v sprievode skúseného arabského lodivoda. Portugalci pristáli 20. mája 1498 v Kalkate na západnom pobreží južnej Indie.
Aj v tomto prístave vyvolali Európania nedôveru. Nepriateľsky naladení voči nim boli najmä domáci arabskí kupci. Hospodársky úspech cesty bol napokon mizivý. Da Gama nadviazal obchody len s veľkými ťažkosťami a v septembri 1499 priplával naspäť do Lisabonu. Táto jedinečná cesta však otvorila úplne novú éru svetového obchodu.

Výsledky zámorských objavov: objavenie Ameriky, potvrdilo sa, že zem je guľatá – prvú plavbu okolo sveta uskutočnil roku 1519 – 1522 Fernao Magalhaes, centrá obchodu sa presunuli na pobrežia Atlantiku, objavenie nových poľnohospodárskych plodín.

Dôsledky zámorských objavov: presun ťažiska európskeho obchodu zo Stredomoria do atlantickej oblasti, hospodársky vzostup niektorých krajín (Anglicko, Nizozemsko), úpadok hospodársky slabších krajín v dôsledku prílevu amerického striebra – poklesla hodnota peňazí a narástli ceny výrobkov a potravín (cenová revolúcia), problémy nastali v Portugalsku, ale najmä v Španielsku, ktoré ako hospodársky slabo rozvinutá krajina, realizovalo nákladnú a veľkolepú zahraničnú politiku na hrane únosnosti, rozšírenie kultúrnych obzorov Európy.

Objavenie Ameriky
Za predpokladu, že Zem je guľatá, dalo sa do Indie dostať z Európy jednoduchou plavbou na západ a nebolo treba plaviť sa okolo Afriky. Krištofovi Kolumbovi z Janova trvalo takmer desať rokov, kým presvedčil o tomto geniálnom pláne španielsky a portugalský dvor. Portugalský kráľ Ján II. ho odmietol, španielski panovníci Izabela I. a Ferdinand II. realizáciu Kolumbovho plánu z roka na rok odďaľovali. R. 1491 kráľovná Izabela prijala Kolumba ešte raz a po dlhých rokovaniach dostal konečne poverenie odplávať na západ.
Kolumbus opustil 3. augusta 1492 s troma loďami – karavelami Nina a Pinta a vlajkovou loďou Santa Maria španielsky prístav Palos na Río Tinto. Pri stanovovaní plavebnej trasy sa opieral najmä o mapu svojho krajana Paola Toscanelliho. Vzdialenosť medzi Európou a Áziou bola na nej naznačená ako nie veľmi dlhá. Čína bola podľa Toscanelliho výpočtov vzdialená iba 5000 námorných míľ. Sám Kolumbus predpokladal iba vzdialenosť 3500 míľ. Keď sa konečne 12. októbra 1492 na obzore vynorila zem, bolo už mužstvo na ceste viac než 70 dní. Novoobjavenou zemou bol malý bahamský ostrov, ktorý Kolumbus nazval San Salvador. Kapitán bol pevne presvedčený, že narazili na ostrov pri japonskom pobreží. Keď lode o 15 dní neskôr priplávali na Kubu, Kolumbus si myslel, že prišli do Japonska. Malá flotila tri mesiace skúmala karibskú oblasť, márne dúfajúc, že narazila na bohaté krajiny Indiu a Čínu.

Po tejto prvej ceste nasledovali tri ďalšie, pri ktorých sa Kolumbus dostal až na americkú pevninu. Cestovateľ bol až do svojej smrti r. 1506 presvedčený, že dosiahol ázijský kontinent. Pri svojej poslednej, štvrtej výprave pristál pri ústi rieky Rio de Veraqua v strednej Amerike. Opäť sa nazdával, že je v Ázii, tentoraz v provincii Mangi na juh od Číny. Španielska vláda porušila už za Kolumbovho života výsadu, ktorú mu udelila, že mu prináleží výhradné právo organizovať zámorské výpravy na preskúmanie západných krajín. Počet expedícií vysielaných na západné ostrovy sa totiž musel zvyšovať, ak Španieli chceli dosiahnuť ciele, ktoré si v tomto smere vytýčili, teda získať zdroje drahých kovov a prístup k ázijským koreninám.

Amerika - nový kontinent
Keď sa Kolumbus r. 1493 vrátil zo svojej prvej cesty, vypukol o novoobjavené územia spor medzi Španielskom a Portugalskom, uzavretý tordesillaskou zmluvou r. 1494. Španielsko podľa nej disponovalo všetkými novoobjavenými krajinami ležiacimi na západ, kým Portugalsko dostalo také ostré právo na oblasti východne od tejto demarkačnej čiary. Týmto rozdelením sveta Brazília ako jediná krajina amerického dvojkontinentu pripadla neskôr Portugalsku. Brazíliu skúmal na začiatku 16. stor. Florentínčan Amerigo Vespucci. R. 1504 ako prvý tvrdil, že novoobjavené krajiny na západe sú samostatným kontinentom, a nie časťou Ázie. Vespucciho tézu potvrdila prvá plavba okolo Zeme, ktorú r. 1519 – 1522 uskutočnil Fernao de Magalhaes. Na základe španielskeho poverenia objavil Magalhaes juhozápadný priechod a preplával morskú úžinu medzi juhoamerickou pevninou a ostrovom Ohňová zem. Úžinu neskôr pomenovali jeho menom. Morská cesta z Atlantiku do Pacifiku sa našla. Sám Magalhaes už nezažil koniec plavby okolo sveta. R. 1521 zomrel na Filipínach v boji proti domorodcom.

Kapitán Sebastian del Cano cestu dokončil a vrátil sa do Sevilly len na jednej z pôvodných piatich lodí. Španiel Hernán Cortés potreboval dva roky na to, aby dobyl ríšu Aztékov, rozprávkovú zlatú krajinu Mexiko. V novembri 1519 dosiahol Cortés hlavné mesto Aztéckej ríše – Tenochtitlán. Panovník Montezuma II. Xocoyotzin prijal cudzincov priateľsky v domnienke, že sa do krajiny vracajú prorokovaní bieli bohovia. Španieli bezohľadne využívali túto vieru a pohostinnosť domorodcov. Keď však zistili, že ich rezidenciu nedostanú pod španielsku nadvládu pokojnou cestou, zajali Montezumu ako rukojemníka a pokúsili sa prinútiť Aztékov, aby mesto vydali. V bojoch, ktoré nasledovali, bol Montezuma usmrtený, Cortés však musel ujsť. Hlavné mesto Aztéckej ríše sa mu podarilo dobyť až r. 1521, keď disponoval silnejším vojskom. R. 1532 sa stal osudný pre druhú veľkú americkú civilizáciu. Francisco Pizzaro zničil v dnešnom Peru ríšu Inkov a zabezpečil Španielsku ďalší prísun drahých kovov, najmä zlata, z inskych miest.
Ríša Aztékov
- založením trojspolku z miest Texaco, Tlacopán a Tenochtitlán bol položený základný kameň Aztéckej ríše
- pôvodne nomádsky kmeň s vysokorozvinutou kultúrou a technikov stredoamerických národov, boli tradície, od kalendárneho systému až po pyramídy a sochárske umenie.
- v roku 1370 založené hlavné mesto Tenochtitlan, ktorý sa podobal Benátkam
- 100 000 – 300 000 obyvateľov
- na početných odvodňovacích kanáloch sa používal ako hlavný dopravný prostriedok čln
- panovník Montezuma II.
- ríša dobytá pomerne malým španielskym vojskom pod vedením Hernáne Cortésa

Ríša Inkov
- oblasť dnešného Peru, Bolívie, južného Ekvádoru aj severozápadnej Argentíny
- svoj štát vybudovali centralisticky
- hlavné mesto Cuzco
- na vrchole sociálnej pyramídy stál božský kráľ uctievaný ako syn Slnka
- hornú vládnucu vrstvu tvorili príbuzní panovníkov, príslušníci nekráľovského rodu z údolia Cuzco a panovníci podrobených národov.
- obchod bol štátnym monopolom
- zavodňovacie stavby a terasovité polia zvyšovali produktivitu poľnohospodárstva
- všetko obyvateľstvo povinné platiť dane bolo zadelené do vekových a výkonnostných tried, aby bol uľahčený výber na verejné práce (vojenská služba)
- obyvateľstvo začlenené do skupín podľa desatinného systému
- pomocou uzlíkov na šnúrach (quipu), mohlo úradníctvo registrovať množstvo údajov
- jazyk – kečuánčina
- ťažné zviera – lama
- výborné vybudovaná sieť ciest a dobre fungujúce spravodajstvo
- ríša dobytá asi 150 Španielmi vedenými Franciscom Pizzarom
- zabitím Cuzca španieli zničili štát Inkov s konečnou platnosťou