Cirkev v stredoveku

Cirkev v stredoveku

Stredoveké kresťanstvo

Od počiatku stredoveku sa vytvorili dve kresťanské centrá - Rím a Konštantínopol. Ostatné patriarcháty stratili svoj význam a v krátkom čase sa dostali pod vplyv týchto dvoch stredísk. Na čele cirkvi bol pápež a od 8. stor. sa stal i svetským vladárom, no i predtým mu patrilo veľké uznanie. Na ovládanie hospodárstva cirkev vytvorila kolosálny administratívny aparát. Náboženský život tejto doby je zaujímaví s pohľadu na intenzitu bojov, kvôli mnohým dogmatickým názorom. Čoraz častejšie sa objavujú nové názory, myšlienky, výklady o jednotlivých dogmách... Na konci 5. stor. cisár Zeno podnikol radu krokov na dosiahnutie mieru, no pokus sa nepodaril...

Cez a po 8. stor. bolo obrovské množstvo v rukách cirkvi. Počet mníchov žijúcich v impériu sa na počiatku 8. stor. zväčšil z dôvodu početnej emigrácia ľudí z krajín dobytých Arabmi. Postupne sa cirkev stala skoro rovnocennou cisárovi a jeho moci. Naopak, cisárska moc sa snažila zlomiť postavenie a rozrastanie cirkvi všetkými prostriedkami. Preto mnoho majetku, pôdy, ale i predmety prešli do vlastníctva štátu. Uctievanie ikon bolo obnovené bez problémov, lebo hlavný cieľ bol splnený, cirkev bola už podriadená štátu. Počas 8. stor. bolo pápežstvo povznesené i privedené do úpadku. Od konca 9. stor. do polovice 11. storočia sa pápeži striedali, boli bití, vraždení či väzení. Od roku r. 872 do r. 882 bol na pápežskom tróne Ján VIII.
Po ňom nastúpil Formosus, Ktorý zomrel ukrutnou smrťou. Potom bol na tróne Lev V, no len 40 dní. Bol zvrhnutý Christophorom. Jeho zvrhol Sergius III. Jeho vládnutie donieslo novú epochu, ktorá trvala 50 rokov.

Pokresťančenie Frankov

Medzi početnými germánskymi etnikami vynikli Frankovia. Chlodovik sa bližšie zoznámil s kresťanstvom ako prvý, no neprijal ho. Frankovia ľahko prijímali nové náboženstvo, ale často spôsobom povrchným, lebo kresťanstvo spájali s predchádzajúcimi pohanskými zvykmi. Medzi biskupmi a duchovnými nechýbali síce ľudia vzdelaní a svätí, ale úsilie o pozdvihnutie úrovne nábož. života prinieslo ovocie až po rokoch. Veľmi účinným prostriedkom na prehĺbenie nábož. života boli rozhodnutia jednotlivých synod, ktoré sa schádzali pravidelne a mali široký dosah.
Krstom kráľa Frankov sa vrazil klin do ariánskeho bloku Germánov a Chlodovik získal podporu Cirkvi i románskeho obyvateľstva. Postupne sa pod vplyvom Frankov ku katolíckej forme kresťanského náboženstva priklonili aj ďalší Germáni Kolískou kresťanstva v katolíckej forme vo Francúzsku bolo mesto Remis.

Misie medzi Slovanmi

Už obdobie sťahovania národov sa vyznačovalo vážnymi politickými zmenami v celej strednej Európe. V čase od 8. do 11. stor. sa aj východoeurópske národy priklonili ku kresťanstvu. Zo Slovanov prijali vieru najskôr južní Slovania - Chorváti v siedmom storočí. Uhorský kráľ sv. Ladislav zriadil v Záhrebe r. 1093 biskupstvo.

Východné cirkvi

Sú tvorené so starých monofyzitov a nestoriánov. Medzi monofyzitské cirkvi patria napr. starobylá egyptská cirkev, etiópska cirkev založená v 4 stor.; sýrska či arménska cirkev. Arméni boli prví, ktorí prijali kresťanstvo v 3 stor.

Islam

Zrod islamu sa spája s menom Mohamed. Toto náboženstvo vzniklo na začiatku siedmeho storočia v Arábii. Okrem Arabov tam žili aj židovské a kresťanské menšiny, ktoré sa delili na rody. Centrum a najsvätejšie mesto je Mekka a rok 622 je začiatkom moslimského letopočtu. Islam sa začal rýchlejšie šíriť po roku 630. Po roku 680 sa všetko zmenilo. Moslimovia boli v tejto dobe rozptýlení vo všetkých arabských krajinách a v Perzii. Po dlhodobom nepriaznivom stave sa 10. októbra začali krvavé boje o kalifát. Ich výsledkom vznikli islamské smery: Sunniti, Cháridžovci a Šiiti. Napriek tomu majú všetky smery rovnaké zásady. Po upokojení tohto stavu, teda koncom prvého desaťročia ôsmeho storočia Arabi začali s rozsiahlym dobývaním sveta.
Budhizmus

Rozšíril sa (najmä v Číne) veľmi skoro. Na začiatku stredoveku dochádza k prudšiemu rozmachu (Čína, centrálna Ázia, Mongolsko, Japonsko, Kórea...). Aj v ňom sa vyvinuli rôzne smery. Istý indický učiteľ zreformoval tibetský budhizmus a v roku 749 založil prvý kláštor. Nasledujúce učenia priniesli čínski mnísi v 12. stor.. Práve z Číny sa budhizmus dostal v 9. stor. na Kóreu.

Mystika, kacírstvo a ozbrojené povstania

Ideologický život stredoveku mal takmer výlučne náboženské formy. V týchto podmienkach každé duchovné hnutie a vôbec akýkoľvek prejav politického vedomia museli mať náboženskú formu. To platí i o revolučných činoch jak v politickej oblasti, tak i v oblasti duchovnej kultúry. Mystika začala postupne presahovať rámec cirkvi. Dejiny kacírskych hnutí stredoveku majú mnoho názvov a sú v tomto zmysle veľmi pestré.

Počiatky rozdelenia cirkvi

Jeden článok nikajsko - carihradského symbolu hlása vieru, v jednu svätú, všeobecnú apoštolskú cirkev.“ No už v tej dobe sa dlhodobá jednota z každej strany narúša. Už v 9. storočí vypukol počiatočný konflikt medzi pápežom a patriarchom. V r. 858 cisár Michal III zvrhol patriarchu Ignáca a dosadil Fótia. Po dlhšej sérii vrážd sa dostal na trón Basileous I. Ten hneď opätovne uviedol patriarchu Ignáca. V r. 869 bol zvolaný konštantínopolský koncil, ktorý znovu potvrdil dosadenie Ignáca. No Rím sa začal správať opäť nespokojne. Na svete sa zjavil nový konflikt. Ignác zomrel a na tróne sa objavil opäť Fótios.

Ortodoxia

Na veľkých konciloch sa vyhlásili základné vieroučné články - dogmy kresťanstva. Kresťanské náboženstvá sa delia na: katolícke a ortodoxné (pravoslávne).Väčšina cirkví, ktoré sa volajú ortodoxné vznikli zo starobylej formy kresťanstva vo východnom Stredomorí.

Avignonské zajatie papežov

Hlavnou príčinou premiestnenia pápežskej rezidencie z Ríma do Avignonu bol spor francúzskeho kráľa Filipa IV. Pekného s pápežom Bonifácom VIII. V roku 1302 pápež vydal bulu Unam sanctam, v ktorej vyhlásil, že oba meče - meč moci duchovnej i moci svetskej - Boh zveril sv. Petrovi, a teda všetci kresťanskí králi majú moc len z pápežovej milosti. Naproti tomu právnici francúzskeho dvora tvrdili, že kráľovská moc pochádza priamo od Boha. Idea štátnej zvrchovanosti tak narazila na ideu cirkevného univerzalizmu.
Spor Bonifáca VIII. s Filipom vyvrcholil v roku 1303: pápeža prepadla a zbila banda zbojníkov na čele s Filipovým kancelárom Nogaretom. Pre Bonifáca to bola neslýchaná urážka, v dôsledku ktorej zakrátko zomrel. Filip IV. si postupne získal v kardinálskom zbore taký vplyv, že, vymohol zvolenie pápeža Klementa V., bývalého arcibiskupa z Bordeaux. Klement V. sa rozhodol premiestniť pápežskú rezidenciu z Ríma do Avignonu. Tým sa začala smutná éra tzv. avignonského zajatia pápežov, čiže takmer 70 - ročného pobytu pápežov v Avignone (1309-1376) Až pápež Klement VI. ho odkúpil pre Svätú stolicu. Keďže však mesto bolo obklopené francúzskym územím, patrilo do mocenskej sféry francúzskeho kráľa.
Ďalší razantný útok podnikol Filip IV. Pekný na mocný cirkevný rád templárov. Po skončení križiackych výprav sa templári vrátili do Európy. Disponovali veľkým bohatstvom a mocou. V jeden jediný deň (13. októbra 1307) ich dal Filip všetkých zajať, skonfiškoval rádu všetok majetok a viacerých popredných členov rádu na čele s veľmajstrom odsúdil na smrť. Týmito a niektorými ďalšími bezohľadnými opatreniami Filip výrazne posilnil svoju hospodársku moc. To sa prejavilo aj na posilnení medzinárodného postavenia Francúzska. Francúzsko-anglické vzťahy v tomto období sa vyhrotili, tradičné zlé vzťahy Francúzska a Anglicka, ktoré mali veľa nevyriešených vzájomných sporov. Problém bol najmä v tom, že v roku 1066 Viliam I. Dobyvateľ, vojvoda francúzskej Normandie, dobil Anglicko a stal sa tam kráľom. Sám však bol vlastne lénnikom francúzskeho kráľa, ale len ako normandský vojvoda. Ako, anglický kráľ pochopiteľne lénnikom nebol. Navyše, anglické a francúzske panovnícke rody boli spríbuznené. Roku 1328 zomrel bez mužských potomkov francúzsky kráľ Karol IV., a tak vymrela kapetovská dynastia v priamej línii. Nárok na trón si na základe príbuzenstva robil anglický kráľ Eduard III.

Francúzska šľachta ho však za kráľa nechcela a na trón dosadila Filipa VI., ktorý pochádzal z vedľajšej vetvy Kapetovcov (z rodu Valois ). Navyše Filip VI. si chcel podmaniť flanderské mestá, ktoré boli životne dôležité pre anglické hospodárstvo (Flandry boli hlavným odberateľom anglickej vlny). Toto všetko napokon viedlo k rozpútaniu tzv. storočnej vojny (1337 - 1453).

Wormský konkordát bola dohoda medzi pápežom Kalixtom II. a cisárom Svätej rímskej ríše Henrichom V. z 23. septembra 1122, na základe ktorej získali pápeži právo menovať biskupov.