Tieto znaky sú sotva písmenami starých afrických abecied, no ich vonkajšiu formu možno využiť pre písma vytvárané pre mnohé národy Čierneho kontinentu, pretože mnohí Afričania pokladajú latinčinu za „ importovaný produkt“ a dedičstvo kolonializmu.
Bolo by veľmi jednoduché mať unifikované písmo, t.j., keby sa všetky abecedy na svete zakladali na latinskom základe alebo na nejakom inom písme. Lenže abeceda, to nie sú iba konvenčné znaky na zápis zvukov reči. S každou konkrétnou abecedou sú späté veľké diela národnej poézie a prózy. Znakmi abecied sú zapísané práce klasikov vedy a literatúry. Abeceda je výdobytkom a neoddeliteľnou súčasťou národnej kultúry.














3. KALIGRAFIA


Kaligrafia znamená krásny rukopis, nádherné písmo. Takýmito slovami často charakterizujeme staré i súčastné písma. Cifrovanému ornamentu gotických chrámov zodpovedajú lomené línie stredovekého gotického písma. Byzantskej nádhere chrámov a kňazských odevov zodpovedá rukopisná spleť stredovekých gréckych a ruských písmen. Strohej monumentálnej egyptskej architektúre zodpovedá celkový štýl egyptskej hieroglyfiky. Arabská kaligrafia je v podstate jedným z druhov stredového arabského umenia, tak úzko sa tu prelína umenie písma s umením ornamentu. Podľa názoru odborníkov je arabská kaligrafia takým svojráznym druhom umenia, ktoré neovplyvnila ani jedna krajina, ani jeden cudzokrajný štýl. Korán zakazuje umelcovi zobrazovať živé bytosti (lebo ak ho zobrazí, musí im dať dušu, a to vie len Alah). Preto jedinými oblasťami, kde umelec mohol popustiť uzdu fantázii, boli ornament a kaligrafia. A tak sa pod rukou šikovného arabského pisára obyčajné písma menili na rozprávkovú ligatúru, hodnú Tisíc a jednej noci. Arabský kaligrafi vytvorili vyše sto druhov písma takých rôznorodých a prispôsobivých, že sa arabské písmo stalo neodmysliteľným prvkom každého ornamentu. Arabské písmená pod rokov kaligrafa nadobúdajú okrúhlu, štvorcovú, šešťuholníkovú formu, formu plodov, kvetov, vtákov. Samotné nápisy nadobúdajú figurálnu formu v podobe slávika, ruže a pod. A pritom vždy možno zistiť rukopis majstra, spoznať, ktorý kaligraf (pisár či umelec zároveň) napísal ten – ktorý text. Arabi nazývali krasopis darom božím. Spolu s kaligrafiou národov Ďalekého východu – Japoncov, Kórejcov, Číňanov, mala veľký vplyv na západoeurópske maliarstvo. Vplývala aj na básnikov 20. storočia. Napríklad na básne veľkého francúzskeho básnika Apollinaira, ktorý nazval jednu zo svojich zbierok básni Kaligramy. Táto veľmi zaujímavá oblasť výskumu na styku poetiky a gramatológie ešte len čaká na svojich bádateľov. Takisto aj iné otázky estetiky písma. Prečo však pokladáme jedno písmo za pekné a druhé nie? Gramatológia bude môcť na túto otázku odpovedať až vtedy, keď bude kráčať ruka v ruke nielen s estetikou, ale aj s náukou o ľudskom vnímaní – s psychológiou. 4.