MFA a stenografia


Dnešní lingvisti používajú na zápis slov znaky MFA, Medzinárodnej fonetickej abecedy. Pomocou konvenčných znakov možno presnejšie vyjadriť zvuky daného konkrétneho jazyka. A čo je ešte dôležitejšie, zvuky hociktorého jazyka na svete. Lebo transkripcia mien a slov cudzích jazykov je jedným z najboľavejších miest všetkých abecied na svete. Vytvárali sa na reprodukciu zvukov vlastného jazyka, preto napríklad pomocou ruskej grafiky nemožno presne reprodukovať anglické hlásky. V Medzinárodnej fonetickej abecede reprodukcia týchto slov nie je problémom. Znaky MFA umožňujú reprodukovať v písanom prejave aj reč jazykov, ktoré nemajú vlastné písmo. Grécke slovo stenografia možno preložiť ako „úzkopis“ (stenos=úzky, tesný, grafo=písať) Presnejší je však preklad krátkopis, umenie skrátene zapisovať. Slovníky prekladajú stenografiu ako rýchlopis, zvláštny druh písma pozostávajúceho z ustálených značiek a skratiek na rýchle zaznačenie hovorenej reči. So skrátenými zápismi jednotlivých slov a výrazov sa stretávame už u Sumerov, prvých tvorcov ozajstného písma. Skratky a splývanie znakov, tzv. Ligatúry, vo veľkom používali egyptský pisári. Vznikol dokonca osobitý, rýchlopisný druh hieroglyfiky – démotické písmo. Rýchlopis používali v úradoch perzských kráľov, zjednodušenými znakmi zapisovali hovorenú reč v Číne. V Grécku vznikli prinajmenšom dva varianty stenografického písma. V roku 1883 na slávnej Akropole našli mramorovú dosku pokrytú rýchlopisnými znakmi pochádzajúcimi približne z polovice 4. storočia pred n.l. Dedičmi gréckeho jazyka boli obyvatelia Byzancie. Aj tu existovalo niekoľko systémov rýchlopisu. Stenografiu používali v stredoveku v západnej Európe, ibaže tu bola potomkom rímskeho nie gréckeho základu. Tiron, otrok a neskoršie tajomník veľkého rečníka Marka Cicera vynašiel takzvané tironské znaky – konvenčné označenia najpoužívanejších slov. Tieto slová sa zapisovali v podobe kresby, osobitého znaku, zjednodušenej kresby písmen. Týchto znakov bolo okolo 5000. Neskoršie sa systém zápisu vynájdený Tironom rozšíril ďaleko za hranice Ríma. Počet znakov dosiahol 13 000. Tento systém sa používal v období ranného stredoveku – zapisovali sa ním reči Origea, svätého Augustína a iných cirkevných otcov. V 11. storočí sa však znaky starovekej stenografie zavrhli ako čarodejnícke.
Rôzny ľudia v rôznych krajinách Európy a v rôznom čase sa pokúšali zaviesť skrátený zápis. Prvý moderný systém stenografie zaviedol v roku 1602 Angličan John Willis a opísal v knihe Umenie rýchlopisu alebo stenografia.