Napríklad namiesto mena bohyne nakreslili znak, ktorý bol jej symbolom. Namiesto názvu občiny nakreslili znak jej totemu, jej emblém. Sumeri našli aj inú cestu: jeden pojem vyjadrovali kresbou označujúcou iný, no blízky pojem. Napríklad prídavné meno čierny označovali pomocou znaku tma, alebo kresba nohy mala vyjadrovať aj slovesá chodiť, prinášať a pod. Až táto posledná cesta priviedla Sumerov k vytvorenie písma. Hoci ideogram mal niekoľko významov, z kontextu sa vždy dalo zistiť, o ktorý z nich ide. Sumeri prešli aj cez rébusové zápisy, ktoré vyjadrovali gramatické ukazovatele. Trvalo im približne tisíc rokov, kým prešli od ideografie cez rébusové záznamy k ozajstnému písmu.
Vývoj písma priniesol zjednodušovanie a schematizovanie piktografických znakov. Formu znakov ovplyvnil aj materiál na písanie a samotné písacie náčinie. Sumeri písali na hlinu. Najprv kreslili znaky zahrotenými paličkami, ale pretože hlina je materiál lepkavý a nakresliť na ňu rýchlo rovné a okrúhle čiary je ťažké, začali pisári používať iné náčinie – paličky s trojhranným ostrím. Týmto ostrím už nekreslili, ale vytláčali znaky. Preto sa pôvodné obrázkové znaky sumerského písma zmenili na znaky zo spojených klinov, ktoré sa ľahko vytláčali do hliny paličkou s trojhranným ostrím. „Hlinené knihy“ uchovávali v sudoch, truhliciach alebo v nádobách. Archeológom sa pošťastilo nájsť celé „knižnice“ tabuliek pokrytých klínovými znakmi. Najväčší poklad hlinených kníh našli pri vykopávkach Aššurbanipalovho paláca a hlavného sídla chetitských kráľov. Práve tu sa našiel text najstaršieho literárneho diela na svete Epos o Gilgamešovi. Klínové písmo prevzali v 3. tisícročí pred n.l. Chetiti, národ neznámeho pôvodu. Písmo tohto národa sa podarilo rozlúštiť českému vedcovi Bedřichovi Hroznému (1879-192), z nápisov na hlinených tabuľkách z kráľovského paláca Boghazkőy (Turecko). Klínové písmo používala prevažná väčšina národov Prednej Ázie. Vrcholu vývoja dosiahlo klínové písmo vo fonetickej podobe klínovej abecedy z nálezu v sýrskom Ras Šamra, starobylom Ugarite. Toto ugaritské klínové písmo vzniklo v 2. tisícročí pred n.l. v oblasti dnešnej Sýrie a Palestíny. Obsahovalo 30 znakov.
Klínové písmo malo priamy vplyv na vznik a vývoj mladších foriem písma v starom Egypte, keďže obe otrokárske veľmoci viedli čulý obchod a kultúrny styk.


2.3 Egyptské písmo


Egyptské písmo vzniklo štyritisíc rokov pred n.l. Hieroglyfy (z gréčtiny: posvätné rytiny), sú najznámejším typom zobrazenia.