Zbežný prehľad znakov egyptskej hieroglyfiky dáva predstavu o dávnej civilizácii, ktorá vznikla v údolí Nílu, o forme spravovania štátu, o tom, čím sa zaoberali jeho obyvatelia, o ich náboženstve, o remeslách, zábavách, o faune a flóre krajiny. Rytiny hieroglyfov sa nám zachovali na kameňoch ale aj fragmentoch kníh a papyrusových zvitkov. V 6. storočí prinieslo ďalšie zjednodušenie a to písmo démotické (ľudové), ktoré sa používalo v praktickom živote. Boli nájdené obchodné zmluvy, dlžné úpisy, nariadenia a vyhlášky. Kresba démotického písma bola podriadená materiálu, na ktorý sa písalo. Používanie písma zjednodušil vynález papyrusových zvitkov v rokoch 2200-1500 pred n.l., na ktoré sa písalo rozžuvaným rákosím a inkustom zo sadzí. Obrázkový charakter egyptských hieroglyfov dlho miatol vedcov, ktorí sa pokúšali prečítať texty pyramíd. Až v roku 1822 rozlúštil hieroglyfy Francúz J.F. Champollion. Podarilo sa mu presvedčivo dokázať, že egyptské hieroglyfy vyjadrujú zvukovú reč, že sú ozajstným písmom, a nie obrázkovým textom alebo súborom symbolov a emblémov týkajúcich sa výlučne astronómie, kalendára a poľnohospodárskych prác. Egyptským písmom nastal prechod od písma obrázkového, slovného, k písmu hláskovému.

2.4 Záhadné písmo


V roku 1770 Veľkonočný ostrov po druhý raz objavil španielsky kapitán Gonzales. Keď Gonzales požiadal vodcov tamojších kmeňov, aby podpísali deklaráciu o pripojení znovuobjaveného územia k Španielsku, na jeho prekvapenie neurobili krížik, ale na papier pritláčali prst a zanechali na ňom čudné obrázkové znaky. Na tomto vzdialenom kúsku pevniny v Tichom oceáne mali vlastné písmo. Obyvatelia Veľkonočného ostrova, ktorí prestúpili na kresťanskú vieru, začali ničiť, alebo schovávať všetko pohanské. Nikde sa už v Tichomorí nepodarilo nájsť stopy písma – ani originálneho, ani podobného na písmo z Veľkonočného ostrova, ktoré miestny obyvatelia nazývali kohau rongo rongo, t. j. hovoriace drevo. Texty kohau rongo rongo vyryté do dreva žraločím zubom sa zachovali do dnešných čias iba šťastnou náhodou. Bez nej by sme sa nikdy nedozvedeli, že na Veľkonočnom ostrove existovalo písmo. Prvým misionárom na Veľkonočnom ostrove nájdené písmená pripomínali egyptské hieroglyfy. V egyptských znakoch je zachytená africká fauna a flóra, spôsob života, náboženské zvyky, zbrane, pracovné náradie obyvateľov krajiny pyramíd. Ale znaky kohau rongo rongo zobrazujú skromný každodenný život, pracovné nástroje ľudí žijúcich v dobe kamennej. História dešifrovania písmen Veľkonočného ostrova pripomína dobrodružný román. Zúčastňujú sa na ňom misionári, ostrieľaní znalci hieroglyfov i počítače. Jeho písmená však čakajú na rozlúštenie.