storočí pred n.l., pretože všetky ostatné fenické texty sa nesporne týkajú tohto obdobia. Fenické písmo sa teda sformovalo približne okolo roku 1000 pred našim letopočtom.
Priamy vplyv egyptského písma na fenické nie je preukázateľný ani v grafickej forme. Z fenického písma vzniklo 80 percent známych abecedných sústav. Fenické písmo sa písalo sprava doľava. Západosemitskí Feničania boli zdatnými obchodníkmi a moreplavcami. Prenikli do všetkých morí medzi Afrikou, Áziou a Európou. Ich texty sa našli v celej oblasti stredozemného mora – v Grécku i na Cypre, v Malej Ázii i Španielsku, v Marseille i v Kartágu. Tu na jeho základe vzniklo punské písmo, priamy potomok fenického. Po páde Kartága a zániku podnikavých potomkov Feničanov zaniká aj fenické písmo. Posledné punské písomné pamiatky pochádzajú z 3. storočia n.l. Aj na ostrove Cyprus v Egejskom mori boli vo vykopávkach nájdené fenické nápisy. Fenické písmo sa prestalo používať päť storočí predtým. No ďalšie „deti“ fenického písma prežili po storočia a tisícročia. 2.7 Grécke písmo


Pôvod národov a miest je často zahalený povesťami. Podobne je tomu aj s povesťou o vzniku gréckeho písma. Podľa povesti naučil Grékov písať fenický moreplavec Kadmos, ktorý sa usadil na ostrove Théra.
Do dnešných čias sa zachoval astronomický počet nápisov v gréckej abecede: zoznamy občanov i veršované epitafy, zbierky zákonov i záznamy historických udalostí. Našli sa na minciach i na vázach, na kamenných doskách i pergamenoch, na stenách chrámov i črepinách. Našli sa na pobreží Čierneho mora v Taliansku, v Malej Ázii i v severnej Afrike, na Ukrajine i na Sicílii, slovom všade kam sa dostali starogrécki kupci a kolonisti. Tisíce gréckych rukopisov, ktoré sa zachovali, obsahujú diela Platóna a Aristotela, Euklida i Archimeda. Najstaršie texty pochádzajú z 9. – 8. storočia pred n.l. Najmladšie sú tie, ktoré vznikajú teraz, pretože po všetky tie stáročia sa grécka abeceda takmer nezmenila. Už v 5. storočí pred n.l. sa miestne grécke abecedy začali navzájom zbližovať a od polovice 4. storočia pred n.l. sa začína všeobecne používať „klasická“ abeceda, pozostávajúca z dvadsiatich štyroch písmen. Abecedy blízke gréckej existovali v 1. tisícročí pred n.l. na území dnešného Turecka. Písali však nimi národy hovoriace jazykmi, ktoré vznikli z chetitského jazyka.
Grécke písmo má teda fenický základ. Šírilo sa cez obchodníkov asi vo 8. storočí pred n.l. Semitská spoluhlásková abeceda gréčtine nevyhovovala. Niektoré znaky preto pretvorili na samohlásky a iné, ktoré boli pre gréčtinu nepotrebné, vypustili.