Egyptské pyramídy sú jednou z najznámejších pamiatok staroveku. Už v tej dobe vzbudzovali taký veľký údiv, že boli zaradené medzi Sedem divov sveta . Ako jediný z týchto divov sa zachovali dodnes a sú zároveň i najstarším z nich. Vedcom sa dodnes nepodarilo celkom presne vysvetliť, ako v dávnych dobách egyptská civilizácia mohla postaviť také monumenty, akými sú pyramídy v Gíze. Práve pyramídy sú jediným divom zo siedmich divov sveta, ktoré môžu vidieť ľudia ešte aj dnes v pomerne dobre zachovanej podobe. Ich vznik sa datuje v období od r. 2700 do 2500 pred naším letopočtom.

V Egypte v Gize sa nachádza niekoľko pyramíd. Najväčšou z nich je Chufevova pyramída. Je vysoká 137,3 metra, hoci pôvodne mala o desať metrov viac. Šírka jej základne meria 230,4 metra. Základňa merala v čase vzniku o dva metre viac. Pri jej stavbe sa použili kvádre s priemerným objemom jeden meter kubický. Odhaduje sa, že 10 tisíc robotníkov použilo na stavbu pyramídy približne 2,3 milióna kvádrov. Nachádzajú sa na skalnatej planine oddeľujúcej údolie Nílu od púšte a sú zoradené v dĺžke temer sto kilometrov od Káhiry až po Illáhún. Na vyvýšenine Káhiry je Gíza, na juhozápadnom okraji mesta, kde začína púšť sa nachádzajú najznámejšie znaky Egypta – sfinga a pyramídy troch faraónov Cheopsa, Chefréna a Mykerina.

Majestátna Veľká sfinga (lev s ľudskou hlavou, okrem nosa – je v múzeu v Londýne). Je 73.5 metrov dlha a 20 m vysoká, je vytesaná z jednej obrovskej skaly. Pyramídy dali postaviť faraóni. Do podlahových hornín sú vytesané rozlišné diery a brázdy. Pyramída obsahuje granitový blok. Tieto bloky sú z prírodnej skaly. Pôdorys pyramídy je v tvare štvorca a má štyri rovnaké trojuholníkové steny. Bočné strany smerujú presne na štyri svetové strany. Pyramídy sa stavali na silných energetických miestach starovekého Egypta. Pyramídy mali zvyčajne strany zastupujúce svetové strany ale veľká pyramída mala strany zastupujúce živle: oheň, voda, zem a vzduch. Hovorí sa že chodením v smere hodinových ručičiek okolo pyramídy a dotknutia sa rukami týchto rohov môžeme zharmonizovať alebo doplniť živle. Tento úkaz sa však stáva iba pri veľkej pyramíde. Pyramíd je vcelku sedem.

Pod veľkou pyramídou prúdi hlavná sila zeme. Obrovské pyramídové hrobky tohto obdobia v nekropole Memfisu. Džóser, druhý kráľ 3. dynastie, postavil stupňovitú pyramídu v Sakkáre, prvý veľký monument, ktorý bol celý postavený z kameňa. Na tomto projekte sa podieľal kráľov architekt a poradca Imhotep, ktorý môže byť považovaný za prvého architekta a „vynálezcu“ kamennej architektúry. Pozostatky niekoľkých nedokončených a ťažko poškodených pyramíd blízko Memfisu sú pripisované iným kráľom 3. dynastie. Prvý kráľ 4. dynastie Snofrew, postavil dve pyramídové hrobky v Dášúre. Tri veľké pyramídy v Gize patria Chufewovi, Raachefovi a Menkauréovi, neskorším kráľom 4. dynastie. Veľká sfinga v Gize sa datuje do čias Raachefa.

Kráľovské pyramídy sú ohraničené veľkými pohrebišťami, kde sú pochovaní služobníci a radcovia, ktorí kráľa sprevádzali počas jeho života. Prekrásne reliéfy v niektorých z týchto hrobov obsahujú výjavy z denného života, čo nám pomáha objasniť spôsob ich obliekania, pracovných činností, zvykov a remesiel na kráľovskom dvore.