Veľký múr sa tiahne od priesmyku Šang-chaj-kuan po blízku zálivu Po-chaj na pobreží Žltého mora v severovýchodnej Číne až po priesmyk Ťia-ju-kuan ďaleko v strednej Azii. Cestou prechádzajú regióny Che-pej, Ťiencin, Peking, Šan-si, vnútrom Mongolska, Ning-sia, Šen-si a Kan-su: Je postavený cez hory, pastviny a púšte. So stavbou najskorších častí Veľkého múra sa začalo pred 2500 rokmi. Jeho výška je premenlivá, ale priemerná výška činí 6 až osem metrov a v niektorých miestach sa dvíha až do 16 metrov. V najstarších miestach meria 7,5 metra na šírku. V Badalingu, čo je oblasť po blízku Pekingu, kde ho vidí najviac turistov, dosahuje múr v priemere výšku siedmich až ôsmich metrov a až sedem metrov široký.

Dlhá diskusia

Môže sa zdať divné, že ľudia sa na dĺžke múru nemôžu zhodnúť. Je tomu tak z troch dôvodov:

Za prvé; Veľký čínsky múr nie je postavený neprerušovane v priamej línii a cez rovné pláne. Miesto toho sa vinie ako had cez hory a doly pozdĺž riek a na hraniciach púšti. Z väčšej časti sleduje prírodné obrysy krajiny. Číňania vystavali svoj obranný múr na miestach v ktorých sama príroda vytvorila bariéru proti útočníkom. Pretože sa múr krúti a zahýba, klesá a dvíha sa, jeho dĺžka je v skutočnosti omnoho väčšia, ako je vzdušná čiara z jedného konca na druhý.

Za druhé nie je Veľký čínsky múr v súčasnej dobe súvislou stavbou, lebo vandalizmus a erózia ho dosť poničili.

Tretím dôvodom, prečo dochádza k určitému zmätku, čo sa dĺžky týka, je skutočnosť tá, že existuje viacero múrov. Teda mali by sme hovoriť o Veľkých čínskych múroch, pretože Veľký čínsky múr nie je jedna línia. Dôvodom toho bol stavebný materiál, aký sa vtedy používal a taktiež prírodné podmienky, ktoré naňho striehli.
Niektoré časti múru sa vetvia z hlavného múru na severe a vytvárajú obrovské výbežky alebo dokonca kruhy. Severne od Pekingu sa múr rozdvojuje a jedna vetva sa oddeľuje od hlavnej časti, beží s ňou paralelne južná od nej sa s ňou zase spojuje a vytvára tak "veľkú slučku“. Ale okrem toho existuje skutočne väčší počet separatných múrov.

Tá časť múru, ktorá je najviac známa a ktorú najčastejšie vidíme na fotografiách, je úsek pri Badalingu. Túto časť, ktorá bola vybudovaná počas vlády dynastie Ming (1368-1644), navštevuje najviac turistov a tiež sa tam nechávajú fotografovať štátnici pri návštevách Číny.
Čínsky vládcovia ale stavali múry a opevňovali ich 1000 rokov predtým. Veľký čínsky múr bol postavený postupne a prestavovaný a v priebehu vlád jednotlivých dynastií boli k nemu po mnohé storočia pridávané ďalšie časti, a tak do dnešného dňa stojí mnoho menších múrov. Odhaduje sa, že celková dĺžka všetkých múrov v Číne činí až 50 000 km.

Historický vývoj

Dnes je Veľký čínsky múr povinným návštevným miestom pre turistov, pôvodne však bol stavaný z cela iného dôvodu.
Približne od 5. storočia p. n. l trpela Čína nájazdmi národa Hsiung-nu alebo Húnov. Húnovia boli kočovníci zo severu, ktorí vládli v zemi, ktorá sa dnes nazýva Mandžusko a v častiach Sibírska a Mongolska. Boli to neľudskí bojovníci na koňoch a mali pri svojich nájazdoch do Číny veľký úspech. Drancovali a pálili čínske osady a mestá, odnášali si so sebou všetko, čo mohli pobrať v rátane ľudí, ktorých odvádzali do otroctva. (Ich vojenská moc sa neobracala, len proti Číne, v 1 storočí p. n. l sa obrátili na západ. Sú to tí istí Húnovia, ktorí v roku 455 n. l vyplienili Rím.)

Okolo 5. storočia p. n. l bola Čína rozdelená na šesť hlavných kráľovstiev: Čhin, Čhun, Chan, Wej a Čao. Tieto kráľovstvá boli príliš zamestnané vzájomnými bojmi, ako aby vstúpili spoločne proti Hunom. Králi zemí Čhin, Čao a Jen vybudovali na severných hraniciach svojich zemiach zemné násypy, ako ochranu proti Hunom. Tí sa stali najskoršími časťami Veľkého čínskeho múru. Ale rôzny králi si nedôverovali skôr viac ako kočovníkom na severe. V skutočnosti postavili mnoho múrov a opevnenia, ktoré mali chrániť ich územia. Väčšina z nich je ale mala chrániť pred vlastnými čínskymi rivalmi.

Zjednotená Čína

Tento stav pokračoval tak dlho, dokiaľ si jeden z kráľov Š´Chuang-ti si nepodmanil ostatných päť kráľovstiev. Stal sa tak prvým cisárom dynastie Čchin (vládnuca v rokoch 221-206 pred Kristom), a čo je ešte dôležité, prvým cisárom zjednotenej Číny.