1.Boje o uhorský trón

-po smrti Ondreja III. vrcholila feudálna anarchia, skupiny veľmožov súperili o právo nastoliť svojho kandidáta na trón
-1. skupina chcela dosadiť na trón Karola Róberta (z neapolského rodu Anjouovcov), podporovala ho pápežská kúria, do Uhorska ho povolala chorvátska šľachta
-2. skupina, vedená Matúšom Čákom ponúkla uhorský trón českému kráľovi Václavovi 2. (preniesol to na svojho syna Václava 3.)
-po smrti Václava 2. sa Václav 3. zdáva nároku na trón v prospech Ota Bavorského
-po príchode Ota Bavorského sa dostal do zajatia, takže Karol Róbert ostal bez súpera
-r. 1308 - väčšina uhorskej šľachty prijala Karola Róberta za kráľa

2.Nástup Karola Róberta (nástup dynastie Anjouovcov)

-zlomenie moci šľachty
-do konca 14. stor. najväčší mocenský i ekonomický rozmach
-opieral svoju moc o žoldnierske vojsko a banderiálny systém
-zemepáni museli na svoje náklady postaviť vojenskú jednotku – bandérium, ktorá bojovala pod ich zástavou
-bandéria museli postaviť aj stolice pod velením stoličného župana (bojovali v nich nemajetný šľachtici bez poddaných)
-menšie vojenské jednotky museli postaviť aj mestá

3.Matúš Čák Trenčiansky

-kráľ sa najprv usiloval o dorozumenie, tak ho vymenoval za jedného z 3 palatínov a pridelil mu správu územia približne dnešného Slovenska
-poveril ho funkciou taverníka (správcu kráľovských majetkov), jeho povinnosťou bolo zaberať kráľovské majetky tým, ktorí sa ich zmocnili počas feudálnej anarchie
-tieto právomoci zneužíval vo svoj prospech a získané majetky si ponechával
-v roku 1311 ho kráľ zbavil všetkých hodností a bol vylúčený z cirkvi
-konflikt medzi Košičanmi a Abovcami (Omodejovcami), Košičania zabili Omodeja a jeho synovia sa spojili s Matúšom Čákom, ktorý im poslal vojakov a pokúsili sa dobyť Košice, na pomoc Košiciam prišlo kráľovské vojsko a Spišský Nemci
-r. 1312 – Karol Róbert zvíťazil nad odbojnými feudálmi pri Rozhanovciach
-kráľovské vojská postupne a zdĺhavo dobýjali Matúšovu dŕžavu
-r. 1321 – likvidácia panstva Matúša Čáka po jeho smrti

4.Hospodárske reformy Karola Róberta

-1323 - 1338 – daňové reformy Karola Róberta (daňové reformy, úprava meny a banského podnikania) v troch etapách
-1. etapa: odstránenie každoročnej výmeny mincí a zavedenie portálnej dane
-2. etapa: zavedenie zlatej meny, podľa florentského vzoru sa začali raziť zlaté dukáty (florény), neskôr aj nové uhorské strieborné groše podľa vzoru pražských (českých) grošov
-3. etapa: roku 1338 – ukončenie nútenej výmeny mincí
-r. 1327 – zavedenie zemepanskej banskej slobody (umožnili aj šľachticom a cirkevným inštitúciám hľadať a dolovať na ich území drahé kovy), tým sa zintenzívnilo banské podnikanie
-z vydolovaných rúd platili daň (urburu) štátu, čiže 1/12 až 1/15 hodnoty rudy

5.Višegrádske stretnutie r.1335

-Poľsko: Kazimír Veľký
-Česko: Ján Luxemburský
-Uhorsko: Karol Róbert
Višegrádská dohoda:
-český kráľ sa vzdal nárokov na poľský trón, poľský kráľ na Sliezsko (časť Česka)
-uhorskí a cudzí kupci, najmä z Nemecka a Čiech, mohli slobodne prechádzať cez Čechy do Uhorska a späť
-výsledkom bolo zlepšenie politických a hospodárskych vzťahov v strednej Európe
-r.1336 – vydané privilégiá pre kupcov, ktorí idú po tzv. českej ceste z Prahy do Budína

6.Ľudovít I. Veľký (1342-1382)

-uľahčená situácia – nemusel zápasiť s feudálmi
-r. 1351 – dekrét Ľudovíta I. – potvrdil ním Zlatú bulu Ondreja II., navyše ním zrovnoprávnil zemanov s vysokou šľachtou
-šľachtici nemohli predávať ani odkazovať majetky bez súhlasu panovníka, v prípade vymretia rodu majetky pripadli kráľovi
-desiatok – desatina plodín, prípadne domácich zvierat, ktorú odvádzali poddaní cirkvi
-poddaní a mešťania sa mohli slobodne sťahovať, ale iba po zaplatení dávok zemepánom, poddaní a mešťania nekráľovských miest platili zemepánovi deviatok (ďalšia desatina plodín, prípadne domácich zvierat), mestá s hradbami neplatili deviatok
-za jeho vlády dosiahlo Uhorsko najväčší mocenský rozmach
-r. 1370 - po smrti Kazimíra Veľkého sa Ľudovít na základe starších zmlúv s ním stáva aj poľským kráľom a vznikla uhorsko-poľská únia (1370-1382)
-neovplyvnilo vnútorný život krajín (všetky mocenské a správne štruktúry ostali zachované), pozitívny vplyv na hospodárske a kultúrne kontakty v strednej EU
-po jeho smrti (1382) sa stala kráľovnou staršia dcéra Mária, ktorú na základe starších dohôd zosobášili so Žigmundom Luxemburským, medzitým si robil nároky na trón Karol Malý, ktorý v roku 1385 vtrhol do Uhorska a dal sa korunovať za kráľa
-stúpenci Márie a Alžbety (jej matky) ho zavraždili a potom, keď sa obe kráľovné dostali do zajatia stúpencov Karola Malého v krajine vypukli vnútorné nepokoje a zmätky