referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ambróz
Utorok, 7. decembra 2021
Vikingovia
Dátum pridania: 14.04.2010 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: orfeus18
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 877
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 8.4
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 14m 0s
Pomalé čítanie: 21m 0s
 


Vikingské nájazdy ustali do konca 10.storočia. Medzitým sa však skonsolidovali škandinávske kráľovstvá- z niekdajších pirátskych prepadov sa stali veľké, severskými panovníkmi organizované vojenské výpravy. Roku 991 Olaf Tryggvason zaútočil na Essex a prenikol do anglického vnútrozemia. Odišiel až potom, keď mu anglický kráľ Aethelred II. Nerozvážny (978- 1016) vyplatil výkupné. O tri roky neskôr sa Olaf spojil s dánskym kráľom Svenom Rozčesanou bradou a spoločne postúpili až k Londýnu. Opätovne odtiahli až po vyplatení výkupného. Sven Rozčesaná brada si do roku 1012 dal od Angličanov vyplatiť takmer 50 ton striebra, čo pre ostrovy znamenalo veľkú záťaž.

Aethelred II. Nerozvážny sa chcel pomstiť- prikázal pozabíjať všetkých Dánov žijúcich v Anglicku. Za obeť padla aj sestra Svena Gunhilda. Sven krátko nato začal 10-ročnú vojnu, bol uznaný za anglického kráľa a Aethelred II. Utiekol do Normandie. Po Svenovej smrti boli Dáni vyhnaní a na trón sa znovu vrátila wessexská dynastia, ktorú však čakal silný súper- škandinávsky kráľ Knut Veľký (1014-1035).

Roku 1016 na anglický trón nastúpil Edmund II. Udatný a len čo uchopil moc, musel si zmerať sily s Knutom , ktorý ho v bitke pri Ashingdone porazil. Dohodli sa, že Edmund bude kráľom Wessexu a Knut ostatných území vrátane Londýna. Omesiac neskôr Edmund nečakane umrel a Knut sa stal kráľom celej krajiny. V krajine ponechal anglosaské zákony a s Angličanmi zaobchádzal rovnoprávne.

Po smrti svojho staršieho brata Haralda prevzal vládu aj nad Dánskom. Podnikol niekoľko úspešných výprav proti Slovanom, začal si robiť nároky na nórsky trón odvolávajúc sa na svojich predkov. V bitke pri Stiklestade roku 1030 umrel nórsky kráľ. Knut do Nórska dosadil svoju manželku a syna Svena.Je pravdepodobné, že sa mu podarilo ovládnuť aj časť Švédska. Neskôr po jeho smrti sa Anglicko opäť dostalo pod vládu wessexskej dynastie.

Švédski Vikingovia boli v prvom rade obchodníci, avšak ich početné skupiny sa nepochybne vydávali na cestu s rovnakým cieľom ako ostatní severania- získať korisť. Zo začiatku 10.stor. máme dokonca dôkaz o útokoch v Kaspickom mori. Cez Fínsky záliv a rieku Nevu sa dostali do Ladožského jazera, kde sa stočili na juh a plavili sa po rieke Volchov do Iľmenského jazera. Tu sa rozhodovali. Či sa vydajú ďalej na juh po Volge alebo po Dnepri. Až do polovice 10.stor. uprednostňovali Volgu, lebo viedla na územie Chazarského kaganátu. V jeho hlavnom meste vyhľadávali najmä tovar. Po zániku Chazarského kaganátu (965/966) sa začali orientovať na dneperskú cestu, ktorá ich doviedla do Čierneho mora. Na konci tejto trasy stál Mikligardr, Veľké mesto, t.j. Konštantínopol

Po rozpade ríše Knuta Veľkého sa pomaly končí aj epopeja vikingských výprav. Pohanskí bojovníci zo severu sa postupne podmanili moci svojich kráľov.

Väčšina vikingských rodín aj ich otroci žili na roľníckych usadlostiach. Ťažkou prácou získavali všetko, čo potrebovali pre život. Pestovali jačmeň a ovos, chovali hovädzí dobytok, ovce, kozy, ošípané a hydinu. V blízkosti jazier a mora bol rozšírený rybolov. Rodiny zväčša žili v dlhých domoch obdĺžnikového pôdorysu. Ohniská vo vnútri slúžili na varenie, ale aj ako zdroj tepla a svetla. Priamo v usadlosti bývala kováčska dielňa, kde sa vyrábali železné nástroje. Vikingské ženy sa starali o chod domácnosti, varenie a pradenie.V čase keď sa ich muži zúčastňovali na lúpežných výpravách, nosili kľúče od usadlosti na znak toho, že im bolo zverené hospodárstvo.


Vikingskí remeselníci vyrábali z prírodných materiálov predmety každodennej potreby ako napr. hrebene, ktoré boli z kostí a parohov. Lampy, ktoré boli naplnené rybím olejom, viseli na povrazoch zo stropu a osvetľovali dlhé domy, ktoré nemali okná. Mnohé kuchynské riady sa vyrábali z nórskeho mastenca.


Písmená abecedy sa volajú runy. Bežné runové záznamy sa ryli do dreva, kovu alebo kameňa. Našli sa aj do kameňov vyryté príbehy z vikingskej histórie. V jednom z nich sa spomínajú Variagovia - Vikingovia, ktorí slúžili v kráľovskej garde byzantského panovníka. Mnohé z príbehov boli neskôr spísané, a tak vznikli ságy. Väčšina ság boli spísaná na Islande a zachytila udalosti, ktoré sa odohrali pred niekoľkými storočiami. Runovú abecedu tvorilo 24 znakov, asi roku 500 vznikol škandinávsky variant so 16 písmenami.


Dôležitou súčasťou pohrebných rituálov bol čln. Vikingovia verili, že duša mŕtveho sa vydáva na plavbu na druhý svet, preto príslušníkov kráľovských rodín a šľachty pochovávali v člnoch spolu s potravou a majetkom. Keď prijali kresťanstvo, s pohrebmi člnov prestali. Chudobnejší sa museli uspokojiť s nenáročnejším pohrebom – zvyčajne ich spálili alebo pochovali do obyčajného hrobu označeného kameňmi v podobe člna.

 
späť späť   1  |  2  |   3   
 
Podobné referáty
Vikingovia SOŠ 2.9609 585 slov
Vikingovia SOŠ 2.9531 536 slov
Vikingovia SOŠ 2.8939 1066 slov
Vikingovia SOŠ 2.9491 1210 slov
Vikingovia SOŠ 2.9371 1500 slov
Vikingovia 2.9609 110 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.