História Európskej únie

História EÚ

1950 9. máj
Robert Schuman, francúzsky minister zahraničných vecí vystupuje s dôležitým prejavom, kde predstaví návrhy, ktoré sú založené na myšlienkach Jeana Monneta. Navrhuje, aby Francúzsko a Spolková republika Nemecko združili svoje zdroje uhlia a ocele do jednej organizácie, do ktorej sa môžu zapojiť aj ostatné európske krajiny.
Tento dátum možno pokladať za zrodenie Európskej únie, 9. máj sa každoročne oslavuje ako Deň Európy.

1951 18. apríl
Šesť krajín – Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Spolková republika Nemecko a Taliansko – podpisuje v Paríži Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO). Do platnosti vstupuje 23. júla 1952 na obdobie 50 rokov.

1955 1. – 2. jún
Stretnutie ministrov zahraničných vecí šiestich krajín v Messine, kde sa rozhoduje o rozšírení európskej integrácie na ostatné oblasti ekonomiky.

1957 25. marec
Šesť krajín podpisuje v Ríme zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom). Do platnosti vstupujú 1. januára 1958.

1960 4. január
Na podnet Spojeného kráľovstva sa zakladá Štokholmským dohovorom Európske združenie voľného obchodu (EZVO), ktoré zoskupuje niekoľko európskych krajín nepatriacich do EHS.

1963 20. júl
V Yaoundé sa podpisuje asociačná dohoda medzi EHS a 18 africkými krajinami.

1965 8. apríl
Je podpísaná zmluva o zlúčení výkonných orgánov troch spoločenstiev (ESUO, EHS a Euratom) a vzniká jednotná Rada a jednotná Komisia. Do platnosti vstupuje 1. júla 1967.

1966 29. január
Takzvaný Luxemburský kompromis. Po politickej kríze Francúzsko súhlasí, že sa bude opäť zúčastňovať na stretnutiach Rady pod podmienkou, že sa uzavrie dohoda o pravidle jednomyseľnosti v prípade, keď sú v hre rozhodujúce národné záujmy.

1968 1. júl
Úplné zrušenie cla na priemyselné výrobky medzi členskými štátmi o 18 mesiacov skôr, ako bolo plánované zavedenie spoločného colného sadzobníka.

1969 1. – 2. december
Na summite v Haagu sa politickí vodcovia EHS rozhodnú posúvať európsku integráciu vpred, čím otvorili cestu prvému rozšíreniu.

1970 22. apríl
V Luxemburgu bola podpísaná zmluva, ktorá umožňuje Európskym spoločenstvám, aby mohli byť vo väčšej miere financované z vlastných zdrojov a posilňujú sa právomoci Európskeho parlamentu.

1972 22. január
V Bruseli sa s Európskymi spoločenstvami podpisujú prístupové zmluvy s Dánskom, Írskom, Nórskom a Spojeným kráľovstvom.

1973 1. január
Dánsko, Írsko a Spojené kráľovstvo vstupujú do Európskych spoločenstiev, počet členov sa zvyšuje na deväť. Nórsko ostáva mimo kvôli výsledkom referenda, v ktorom väčšina jeho občanov nesúhlasila s členstvom.

1974 9. – 10. december
Na summite v Paríži sa politickí vodcovia deviatich členských štátov rozhodnú, že sa chcú stretávať trikrát do roka na platforme Európskej rady. Odsúhlasia aj priame voľby do Európskeho parlamentu a schvália založenie Európskeho rozvojového fondu.

1975 28. február
V Lomé sa podpisuje dohoda (Lomé I) medzi EHS a 46 krajinami Afriky, Karibiku a Tichomoria (AKT).

22. júl
Podpisuje sa zmluva, ktorá dáva Európskemu parlamentu väčšie právomoci v oblasti rozpočtu a zakladá Európsky dvor audítorov. Platnosť nadobúda 1. júna 1977.

1979 7. - 10. jún
Prvé priame voľby do 410-členného Európskeho parlamentu.

1981 1. január
Grécko vstupuje do Európskych spoločenstiev, ktoré má týmto už 10 členských štátov.

1984 14. - 17. jún
Druhé priame voľby do Európskeho parlamentu.

1985 7. január
Jacques Delors sa stáva predsedom Komisie (1985 – 1995).

14. jún
Podpisuje sa Schengenský dohovor s cieľom zrušiť kontroly na hraniciach medzi členskými krajinami Európskych spoločenstiev.

1986 1. január
Španielsko a Portugalsko vstupujú do Európskych spoločenstiev, počet členov sa tým zvyšuje na 12.

17. a 28. február
Jednotný európsky akt sa podpisuje v Luxemburgu a v Haagu. Do platnosti vstupuje 1. júla 1987.

1989 15. - 18. jún
Tretie priame voľby do Európskeho parlamentu.

9. november
Pád berlínskeho múra.

1990 3. október
Zjednotenie Nemecka.

1991 9 . – 10. december
Európska rada prijíma v Maastrichte Zmluvu o Európskej únii. Táto zmluva kladie základy spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, užšej spolupráce v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí, ako aj základy vytvorenia hospodárskej a menovej únie vrátane jednotnej meny.

1992 7. február
V Maastrichte sa podpisuje Zmluva o Európskej únii. Do platnosti vstupuje 1. novembra 1993.

1993 1. január
Vznik jednotného trhu.

1994 9. - 12. jún
Štvrté priame voľby do Európskeho parlamentu.

1995 1. január
Rakúsko, Fínsko a Švédsko vstupujú do EÚ, ktorá ma odteraz 15 členov. Nórsko do EÚ nevstupuje, pretože v referende bola väčšina Nórov proti členstvu svojej krajiny.

23. január
Nastupuje nová Európska komisia (1995 – 1999) na čele s predsedom Jacquesom Santerom.

27. – 28. november
Euro-stredomorská konferencia v Barcelone otvára partnerstvo medzi EÚ a krajinami ležiacimi na južnom pobreží Stredozemného mora.

1997 2. október
Podpísanie Amsterdamskej zmluvy. Platnosť nadobúda 1. mája 1999.

1998 30. marec
Pre nové kandidátske krajiny sa začína prístupový proces. Na jeho absolvovanie sa chystajú Cyprus, Malta a 10 krajín strednej a východnej Európy.

1999 1. január
Začiatok tretieho štádia EMU: 11 členských štátov EÚ prijíma euro, ktoré začína obiehať na peňažných trhoch a nahrádza meny v nepeňažných transakciách. Európska centrálna banka (ECB) preberá zodpovednosť za menovú politiku. Grécko sa pripojilo k 11 členským krajinám v roku 2001.

10. a 13. jún
Piate priame voľby do Európskeho parlamentu.

15. september
Začiatok funkčného obdobia novej Európskej komisie (1999 – 2004) s predsedom Romanom Prodim.

15. – 16. október
Európska rada v Tampere rozhoduje o vytvorení jednotného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti na území EÚ.

2000 23. – 24. marec
Európska rada v Lisabone vytvára stratégiu pre zlepšenie zamestnanosti v EÚ, modernizáciu ekonomiky a posilnenie sociálnej súdržnosti vo vedomostnej spoločnosti v Európe.

7. – 8. december
Na zasadnutí Európskej rady v Nice sa dohodne text budúcej zmluvy, ktorá mení systém rozhodovacích procesov v EÚ tak, aby bolo možné jej rozšírenie. Predsedovia Európskeho parlamentu, Európskej rady a Európskej komisie slávnostne vyhlasujú Chartu základných práv EÚ.

2001 26. február
Je podpísaná Zmluva z Nice. Platnosť nadobúda 1. februára 2003.

14. – 15. december
Európska rada v Laekene prijíma Deklaráciu o budúcnosti Únie. Týmto sa otvára cesta chystanej veľkej reforme EÚ a zriadeniu Konventu, ktorý pripraví Európsku ústavu.

2002 1. január
V 12 krajinách eurozóny sa začínajú používať bankovky a mince euro.

13. december
Európska rada v Kodani schválila vstup 10 kandidátskych krajín (Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko, Slovinsko) do Európskej únie od 1. mája 2004.

2003 10. júl
Konvent o budúcnosti Európy ukončuje svoju prácu a predstavuje návrh Európskej ústavy.

4. október
Začiatok medzivládnej konferencie zodpovednej za navrhnutie ústavnej zmluvy.

2004 1. máj
Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko, Slovinsko vstupujú do Európskej únie.

10. a 13. jún
Šieste priame voľby do Európskeho parlamentu.

29. október
V Ríme je prijatá Európska ústava (treba ju ešte ratifikovať členskými štátmi).

22. november
Nová Európska komisia, ktorej predsedom sa stáva José Manuel Barroso.

2005 29. máj a 1. jún
Voliči vo Francúzsku odmietajú v referende Európsku ústavu, o tri dni na to ich príklad nasleduje Holandsko.

3. október
Prístupové rokovania sa začínajú s Tureckom a Chorvátskom.

2007 1. január
Bulharsko a Rumunsko vstupujú do Európskej únie.
Slovinsko prechádza na euro.

13. december
Lídri EÚ podpisujú Lisabonskú zmluvu. Platnosť nadobudne po ratifikácii vo všetkých členských štátoch EÚ.

2008 1. január
Cyprus a Malta prechádzajú na euro.

2009 1. január
Slovensko prechádza na euro.