Veľké zemepisné objavy v 15. a 16. storočí boli podmienené hospodárskymi a kultúrnymi pomermi v období humanizmu a renesancie. Hospodárska podmienenosť veľkých zemepisných objavov tkvela hlboko v ekonomickej situácii feudálnej Európy 15. storočia. Stále viac sa prejavoval nedostatok drahých kovov, ktoré sa používali ako protihodnota za dovážané orientálne tovary ako korenie, škoricu, zázvor, aloe, myrhu, ovocie, drahé tkaniny a šperky, ktoré však boli tiež vyradzované z obehu aj preto, že šľachta i cirkev ukrývali zlato a striebro v pokladniciach svojich hradov a palácov. Zvýšenú potrebu drahých kovov nestačili európske doly v 15. storočí pokryť.
Zároveň sa v obchode veľmi prejavila invázia Turkov do Malej Ázie a na Balkán a preťali obvyklé obchodné cesty spojujúce Európu s Východom. Obchody dovtedy ovládali Benátčania a Janovčania a keďže invázia zvyšovala riziko pre kupecké karavány, to viedlo k zvýšeniu cien dovážaného tovaru a aj k poklesu obchodných ziskov oboch republík.
Ani najodvážnejšia teória o možnosti dosiahnuť bájami opradenú Indiu cestou okolo Afriky alebo západným smerom cez oceán by neboli stačili, keby sa v 15. storočí nevytvorili i priaznivé technické predpoklady. V 13. a 14. storočí sa zmenila stavba i vybavenie lodí v dôsledku stúpajúcich požiadaviek obchodníkov. Lode dosiahli väčšiu tonáž, čo umožňovalo dlhšie plavby v neznámych oblastiach i návrat s väčším nákladom než predtým a takisto sa lode stávali stavebne ľahšími a ovládateľnejšími, pretože sa zdokonalila stavebná technika. Nosnosť lodí sa pohybovala v priemere medzi 100-400 tonami. Hlavnou silou benátskeho loďstva, ktoré ovládalo obchod s Levantou, boli galéry, ktoré mali jednu veľkú trojuholníkovú plachtu a mohli byť v bezvetrí poháňané aj veslami, ktoré boli ich hlavnou hybnou silou. Patrili k starému typu lodí, ktoré boli neskôr vystriedané rýchlejšími karavelami s vysokou provou, niekoľkými sťažňami a plachtami, ktoré boli dobre ovládateľné aj v náročných plavebných podmienkach. Zlepšilo sa aj technické navigačné vybavenie lodí. Magnetická strelka a kompas boli dobrými pomocníkmi lodivodov a v 14. storočí sa už bežne používali v Stredomorí. Boli zostrojované astronomické tabuľky a mapy, ktoré boli ešte dosť nepresné s fantastickými a vybájenými krajinami. Európania celkom dobre poznali severné pobrežie Afriky, ale znalosti o Indii, Číne a Indočíne vedeli len prostredníctvom kupcov, zväčša arabských a boli dosť nepresné.
Prvým krokom k objavným plavbám bolo dobytie severoafrického mesta Ceuta v roku 1415. Orientácia na africké zlato a boj s Maurami v severnej Afrike úplne vyhovovali koristníckym chúťkam portugalských feudálov, túžba po rýchlom zisku a s tým spojené plienenie a lúpeže kvitnúcich miest zostalo charakteristickým rysom portugalského koloniálneho panstva. Významnou postavou portugalských plavieb tohto obdobia bol princ Henrich Moreplavec, ktorý v Guinejskom zálive v meste Lagos založil Portugalskú koloniálnu spoločnosť. Spoločnosť obchodovala predovšetkým s otrokmi a tiež s koloniálnym tovarom. Zisky spoločnosti boli vysoké a tvorili v polovici 15. storočia aj niekoľko sto percent.
V roku 1487 sa pokúsil Bartolomeo Díaz doplávať do Indie oboplávaním Afriky. Dosiahol však iba najjužnejší cíp Afriky – Mys dobrej nádeje potom čo mu posádka vypovedala poslušnosť a bol donútený vrátiť sa späť do Španielska. To sa podarilo až v roku 1498 Vascovi de Gama.
V roku 1492 sa vybral Janovčan v španielskych službách Krištof Kolumbus na 3 lodiach smerom na západ s cieľom objaviť novú námornú cestu do Indie západným smerom. Kolumbus vyplával na súhlas kráľa Ferdinanda Aragónskeho a Izabely Kastílskej 3. augusta 1492 v prístave Palos na Kanárske ostrovy a odtiaľ ďalej na západ. Plavba trvala celý mesiac, počas ktorej mužstvo viackrát vypovedalo poslušnosť. 12. októbra 1492 pristála posádka na jednom z Bahamských ostrovov, ktorý pomenovali San Salvador, čiže Svätý Spasiteľ.
Kolumbus podnikol neskôr ešte niekoľko plavieb k pobrežiu Ameriky. V rokoch 1493-1495 boli objavené Malé Antily a kolonizované Haiti, v roku 1498 dosiahol pobrežie Orinoka a v rokoch 1502-1504 pobrežie Panamy. Zomrel v roku 1508 vo Valladolide, pochovaný je v Havane na Kube.
