Portugalské územia boli oveľa rozptýlenejšie ako španielske. Okrem niekoľkých pobrežných osídlení v Brazílii mali Portugalci niekoľko pevností a ,,obchodných" osád v západnej Afrike, na pobreží Mozambiku a ďalšie osídlenia roztrúsené medzi Indiou a Tichomorím.
Toto rozmiestnenie odrážalo význam obchodovania s Východom. Portugalci dovážali z východu množstvo rozličného korenia, veľmi vzácneho v Európe. Získavali aj zlato z Číny a striebro z Japonska. Časť tovaru predávali na mieste, no mnoho sa vyvážalo na európsky trh, do Lisabonu. Keďže z východu viedla jediná cesta do Portugalska okolo mysu dobrej nadeje, pevnosti a osady na africkom pobreží túto cestu bránili. Afrika dodávala aj zlato (najmä zo zlatonosné pobrežia - teraz Ghana) a otrokov. Otroci boli cennou pracovnou silou na vznikajúcich trstinových plantážach v Brazílii.
Kolónie lákali mnohých belochov vrátane misionárov, no celkový počet bol v španielskych a portugalských dŕžavách oveľa menší ako počet domorodcov. Portugalci tak ako Španieli, obracali domorodcov na kresťanstvo násilím, takže ťažko povedať, či ich konverzia bola úprimná alebo nie.
V 16. storočí sa na zámorskej expanzii zúčastnili aj ďalšie štáty - Nizozemsko, Anglicko, Francúzsko, menej Švédsko, Dánsko a Nemecko. Postupne si vytvorili vlastné koloniálne ríše.

1.6 Hospodárstvo

Hospodárske výsledky kolonizácie značne záviseli od spôsobu ovládania zámorských území. Medzi koloniálnou správou prvých mocností (Portugalska a Španielska) a medzi systémom správy ďalších mocností boli velké rozdiely. Portugalsko a Španielsko spravovali svoje kolónie prostredníctvom štátneho monopolu s pevným centralizovaným riadením. Na čele kolónií (vicekráľovstiev) stál vicekráľ ako zástupca kráľa. Bol to klasický feudálny spôsob. Anglicko, Nizozemsko a Francúzsko postupovali iným, úspešnejším spôsobom. Ich koloniálna správa sa opierala o pološtátne a polosúkromné obchodné spoločnosti, ktoré mali rozsiahle privilégiá. Osobitnú dôležitosť mala najmä anglická Východoindická spoločnosť, založená roku 1600, a nizozemská Spojená východoindická spoločnosť, založená roku 1602. Tento spôsob možno označiť za kapitalistický.

1.7 Cenová revolúcia

Po dobytí ríše Aztékov (1521) sa do Európy prvýkrát dostalo väčšie množstvo zlata zo zámoria. Postupne tu Európania otvárali nové bane na zlato a striebro, prílev drahých kovov do Európy stúpal. Nakoniec však zo vzácnych kovov, zasielaných do Španielska tvorilo 90% striebro. Týmito kovmi sa platili dane a tovar, ktorí kolonisti dostávali zo Španielska. Španielsko sa usilovalo zabrániť cudzincom v obchodovaní s jeho kolóniami, nebolo to však jednoduché. Keďže drahých kovov bolo zrazu v Európe veľa, ich cena klesala, naproti tomu cena všetkých výrobkov stúpala. Napríklad v Španielsku stúpli ceny tovarov v 16. storočí až šesťnásobne. To viedlo k snahe viac produkovať pre trh a v konečnom dôsledku spôsobilo rozvoj hospodárstva v Európe. V 17. storočí, však samostatnosť kolónii a ekonomická recesia spolu s poklesom exportu striebra zapríčinili krízu európskej ekonomiky.

1.8 Vznik nových európskych obchodných centier po objavení zámorského sveta

Objavením Ameriky a objavením morskej cesty do Indie sa ťažisko európskeho obchodu pozvoľna prenieslo z námorských ciest Severného a Baltského mora na Iberský polostrov.Hanzový spolok, ktorému patrilo za čias jeho rozkvetu takmer sto miest, ovládal obchod na severe. Obchodovalo sa s meďou, železom (zo Švédska), rybami (z Nórska a Islandu), maslom (z Dánska), drevom (z rádového štátu nemeckých rytierov a Poľska), ľanom, konopami a rudami (zo stredného Slovenska) a vínom (z Francúzska a južného Nemecka), ale (v oblasti Severného a Baltského mora) aj so soľou, pivom a plátnom. Cez hanzové základne (kontroly) v Novgorode a Ľvove sa udržiavalo spojenie s obchodom v Oriente, cez hanzovú pobočku v Bruggách s oblasťou Stredozemného mora. Moc hanzy sa prvý raz otriasla, keď roku 1494 augsburský obchodný dom Fuggerovcov vstúpil do obchodu s meďou po Baltskom mori a zriadil si tam vlastné pobočky. Keď Arabi uzavreli dobytím Carihradu roku 1453 cestu do Indie po súši, cestu do Indie po mori hľadali predovšetkým Portugalci a našiel ju Vasco da Gama (20.5.1498). Portugalci podnikli mnoho expedícií do Indického oceánu. V roku 1510 dobyli územie Goa a v roku 1512 Malakku a Ambon. Predovšetkým Molukky, ostrovy korenia, znamenali v portugalskom obchode veľký prínos. Koreniny, ktoré sa ľahko transportovali a prinášali veľké zisky – popri klinčekoch z Molúk aj korenie z Indie, škorica z Ceylónu a ďumbier z Číny – sa stali základom portugalského bohatstva. Napriek bohatému výskytu zlata a striebra Španielsko profitovalo menej ako jeho veľký rival Portugalsko z pokladov zámorského sveta. Ušlachtilé kovy však zruinovali španielsky štát a nadbytok zlata a striebra viedol napokon k inflácii. Španielska koruna musela prevziať výdavky na spravovanie kolónií, ťažbu v baniach a transport do Európy, ale dostala sa jej len pätina zo všetkých príjmov. Stále vyššie pôžičky u veľkobankárov sveta viedli napokon v roku 1557 k štátnemu bankrotu.

1.9 Negatíva zámorkých objavov

Dôsledky zámorských objavov neboli len plusové. Veľa dejov sa dá považovať za negatíva týchto objavov, ako napríklad: a) šírenie nových chorôb (chrípkové vírusy, syfilis), b) zničenie vyspelých civilizácií, c) obchod s otrokmi, d) zbohatnutie Veľkej Británie.