Po zániku mykénskej civilizácie sa na území Grécka nevyvinul jednotný štátny útvar, ale vyrástlo tu spoločenstvo nezávislých mestských štátov, ktoré medzi sebou bojovali. Najväčší a najmocnejší bol vojenský štát Sparta. Atény boli obchodným a kultúrnym centrom. Okolo roku 700 pred Kr. sa Gréci začali usadzovať aj mimo oblasti Grécka a egejskýchostrovov. Koncom 6. storočia pred Kr. vážne ohrozovala Grécko Novoperzská ríša, čo prinútilo grécke mestské štáty zjednotiť sa proti spoločnému nepriateľovi. Grécka spoločnosť závisela od otrokov, naznačuje to aj bronzová soška malého afrického otroka s topánkou. Sila a politika
Asi roku 590 pred Kr. najvyšší aténsky úradník Solón zaviedol mnohé reformy. Nie všetky vrstvy občanov boli spokojné, čo využil Peisistratos a stal sa samovládcom, tyranom. Aj tyrani boli vyhnaní a nastúpila demokracia. Šport a hry
Šport a hry mali v živote Grékov veľmi dôležité miesto. Olympijské hry sa konali každé štyri roky v Olympii na počesť boha Dia. Jedna z disciplín bola päťboj. Táto disciplína pozostávala z hodu diskom, hodu oštepom, skoku, zápasenia, behu. Parthenon
Roku 447 pred Kr. dal aténsky štátnik Perikles vybudovať na slnkom zahriatom pahorku zvanom Akropolis chrám Parthenon. Bol zasvätený bohyni múdrosti Athéne. Grécka kolonizácia
Materské Grécko bolo pomerne malé, a preto Gréci zakladali kolónie na miestach s dobrými prístavmi a úrodnou pôdou. Syrakúzy na ostrove Sicília boli založené r. 734 pred Kr. a Byzantion na Bospore po roku 660 pred Kr. . Na počesť bohom
Život Grékov veľmi silne ovplyvňovalo náboženstvo, preto boli chrámy v starovekom Grécku najväčšími a najkrajšími stavbami. Zdobili ich plastiky vo forme sôch a pretože grécki sochári boli majstrami v znázorňovaní ľudského tela, ich skvelé diela ovplyvňovali celé generácie sochárov až podnes. Vázy a nádoby
Starovekí Gréci vyrábali veľa druhov jemnej keramiky vrátane mís, váz, čiaš. Zväčša ich zdobili scénami z bežného života, z bájí alebo náboženskými motívmi. Láska k múdrosti
Gréci boli veľkými mysliteľmi. Súhrn vtedajších praktických a teoretických vedomostí označovali ako filozofia čiže „ láska k múdrosti“. Obsiahla teda všetky stránky života, nevzťahovala sa iba na zákony vývoja prírody a spoločnosti, ako ju chápeme dnes. Známymi predstaviteľmi boli : Pytagoras, Sokrates, Platón, Aristoteles. Grécka filozofia predstavuje jeden z najväčších prínosov do ľudského myslenia.